kola a veobecn vzdelvanie vo svete

Osnovy a uebnice veobecne vzdelvacch predmetov sa neobmieaj prli asto a preto niektor uitelia nadobudn po absolvovan vysokej koly dojem, e raz absolvovan uitesk prprava im vydr po cel ivot. Z omylu ich spravidla vemi skoro vyvedie prax: asto dnes povame sanosti stredokolskch uiteov, ktor tlmoia rodimi podporovan nechu svojich iakov k tdiu vetkho, o nesvis s ich predstavou o vzdelan. A pretoe rodiia a ich deti vytvraj spolonos v ktorej ijeme, mali by sme sa zaujma aj o to, o oakvaj, e im kola poskytne. Obvykle sa dostvame na spolonho menovatea tchto predstv:
Spolonos od uitea oakva, e svojich iakov priprav do ivota tak, aby boli spen v budcom tdiu a neskr v povolan.
Permanentn poiadavka prpravy iaka k spenmu ivotu vak m v rznych obdobiach rzne korene. Preto by uitea malo neustle zaujma, ak je aktulna, veobecne prijat predstava spolonosti o spenosti. Poksme sa o strun a obmedzen analzu veobecne znmych skutonost:

Vina odvetv udskej innosti sa postupne automatizuje. Tento trend uvouje pracovnkov od manulnej prce, avak sasne ich nti, aby sa stle vo vej miere venovali intelektulnej innosti. Prvm predpokladom "rekvalifikcie" k tomu potrebnej je zvenie ich schopnosti prijma a spracva informcie a ui sa nov veci.

Charakteristickm znakom sasnej spolonosti je technick pokrok, ktor sa prejavuje rchlou obmenou technolgi. Pre vinu ud z toho vyplva, e s profesijnou prpravou, ktor absolvovali, nevystaia cel ivot, ale e poas svojho produktvneho obdobia si bud musie niekokokrt osvojova nov technolgiu. Tento trend postihuje vetkch pracovnkov, bez ohadu na odvetvie vroby alebo vskumu, v ktorom pracuj a op to znamen vedie sa ui nov veci.

S narastajcim objemom udskho poznania je pre jednotlivca oraz aie zvldnu tok tch informci, ktor s preho dleit v jeho povolan. Ukazuj sa vhody prce v teamoch, ktorch lenovia zdieaj nielen informcie, ale cel mylienkov kontrukcie vsledky intelektulnej innosti. Tak spsob spoluprce vyaduje nov schopnosti, predovetkm v komunikanej oblasti: Treba sa naui pova a rozumie nzory inch ud, zrozumitene objasova vlastn nzory a zmysluplne argumentova v prospech nzoru, ktor povaujem za sprvny.

Ako teda bude vyzera spolonos a kola o jedno alebo dve desaroia?
Zd sa, e vvoj definitvne speje k informanej spolonosti. V nej bude vina pracovnch prleitost viazan na znalos jazykov a schopnos pracova v rmci potaovej informanej siete nech u bude jej podoba akkovek. Zd sa vak, e tento vvoj, akokovek by sa zdal by jednoznan, m aj svoje socilne aspekty.
V rmci informanej spolonosti sa znane mus zmeni charakter spoloenskch vzieb, na ktor sme si v minulosti zvykli a ktor povaujeme za tak dleit, e im asto obetujeme aj pracovn, alebo tudijn prleitosti, ktor sa nm vyskytn. Rodinn a priatesk vzahy, alebo vzby na urit lokalitu, dom, pozemok, tt, sa oraz viac bud podriaova snahe udra si zaujmav a dobre platen pracovn miesto.
In, nebezpenej dsledok vvoja k informanej spolonosti sa prejav v prehlbovan socilnych rozdielov. U dnes sme svedkami, ako sa deti, ktor mme ui a vychovva, polarizuj do dvoch vekch skupn:
Mlad udia s dobrm intelektulnym a rodinnm zzemm, s postrkovan rodimi tak, aby sa v budcnosti vedeli a mohli do informanej spolonosti spene zaradi. Navtevuj rozren kolsk vyuovanie, asto si prehlbuj vzdelanie v rznych krkoch, jazykovch kolch, v kurzoch vpotovej techniky.
Mlde so slabm intelektulnym dopingom, alebo celkom bez neho, si spravidla had vlastn cestu do ivota. as z nich pochdza z vemi dobre situovanch rodn, v ktorch rodiia nedostatok rodinnej komunikcie kompenzuj materilnymi prostriedkami. Socilne slabia mlde sa usiluje svojim lepie situovanm rovesnkom vyrovna, sprva sa agresvne, najprv v rodine a neskr aj v kole. asom sa zkonite dostane do konfliktu so spolonosou. Nzory tejto mldee, horie alebo lepie situovanej, s spravidla neujasnen a chaotick a opieraj sa o rebrek hodnt s nejasne, alebo nesprvne uloenmi priekami. Preto najm tto mlad udia asto upadaj pod vplyv skupn, ktor im ponkaj nhradn program na okraji zkonnosti a udskosti.
Mlde vyrastajca so slabou intelektulnou podporou zo strany rodiov, ia bude ma v budcej spolonosti znan zastpenie. To vak znamen, e dobr predpoklady k spechu v ivote a v prci bude ma len as obyvatestva. Je mlo pravdepodobn, e by sa as spolonosti, ktor si v mladosti osvojila agresvne nvyky, zmierila v dospelosti s postavenm outsidera.
Samozrejme, e uitelia tento stav vidia a domaj aj, ak to me ma pre budcu spolonos nsledky. Viacer z nich si vak nemyslia, e by sami v tejto situcii nieo dokzali. Niekoko desaro (a pravdepodobne aj omnoho dlhie) boli uitelia veden k poslunosti a k nvyku, e kad zmena vo vzdelvacom systme mus prs od akchsi vyie postavench ud, naprklad na ministerskej rovni.
ia, zd sa, e n vzdelvac systm nereaguje a ani nemieni prehodnoti sasn (t. j. minul a dvnominul) postoje k otzkam poslania koly a cieov vzdelvania. Viacer uitelia, ktor sa prvkrt postavili pred kolsk lavice v polovici dvadsiateho storoia, nevidia na jeho konci, e by sa nieo podstatne zmenilo v tematickch plnoch, v uebniciach, vyuovacch postupoch, vo vzahoch uitea k iakovi. o vak neme osta nepovimnut, je rchle sa meniaci vzah iaka k uiteovi, k kole a ku vzdelvaniu vbec.
kolsk systm doteraz nebral na vedomie, e mlad udia, ktorch m vzdelva, zskavaj dnes oraz viac, ak nie vinu vetkch poznatkov z mimokolskch zdrojov, prevane z televzie, filmu, literatry a v stle vej miere z Internetu. Stle rovnakm spsobom kola prepluje iacke hlavy menami a ivotopisnmi dajmi politikov, spisovateov, zaslilch prslunkov toho, alebo onoho hnutia, alebo riteov ideolgi, zemepisnmi dtami, klasifikciami nepouitench poznatkov.
Zatvraj sa oi nad nepomerom medzi potom hodn venovanch vyuovaniu materinskho jazyka a neschopnosou naprostej viny kolkov zrozumitene formulova vlastn nzor, alebo porozumie o aj len trochu zloitejiemu textu. Nepovimnut ostva aj to, e vina iakov naprosto nechpe podstatu mnohch javov, s ktormi sa kadodenne stretva, ale napriek tomu si zo koly prina prinajmenom vemi dobr ohodnotenie svojich vedomost z fyziky, chmie, biolgie.
iaci prestvaj kole rozumie. Nechpu, preo sa urit veci musia ui naspam, ke tie ist poznatky s bene prstupn v literatre, alebo na elektronickch mdich, preo musia spracva dta a kresli grafy rune v dobe elektronickch kalkultorov a potaov a preo musia pova nudn vklad o krajinch, ktor poznali vo filme, alebo v zaujmavom cestopisnom televznom programe. Prestvaj si vi tch zo svojich uiteov, ktor ich vzdelvaj tradinmi postupmi a nesnaia sa inovova svoje poznatky o odbore, ktor vyuuj, o vpotovej technike, alebo o novch vyuovacch metdach. Mnoh iaci a tudenti s schopn pracova omnoho efektvnejie s potaom, ne ich to kola u robi bez vpotovej techniky a ich jazykov znalosti zskan hoci pri potaovch hrch, alebo na strnkach Internetu u dvno presahuj to, o im kola poskytuje.
V tejto situcii zrejme kola ako me pomc pri vchove a vzdelvan mldee, ktor by potrebovala nielen zsobu novch poznatkov, ale predovetkm radu, dobr prklad, motivciu k hadaniu lepej ivotnej cesty. Zrejme djde k zsadnm zmenm, predovetkm v nzoroch na poslanie a funkciu tej asti udskho poznania, ktor sme si zvykli nazva veobecn vzdelanie. Prehodnotenie obsahu tohoto pojmu sa bude tka vetkch, tzv. veobecne vzdelvacch predmetov. Nebude vak zrejme ahk zbavi as uiteskej verejnosti doteraz vemi rozrenho pocitu uspokojenia nad mnostvom veobecnch prevane encyklopedickch vedomost, v ktorch nai iaci ved, napr. v porovnan s iakmi americkch kl. To, o budca spolonos vyaduje, bud predovetkm rozvinut schopnosti a spsobilosti - vedie sa ui, komunikova a spolupracova v tmoch, vedie sa rozhodova, dodriava pracovn disciplnu - vrtane alieho samovzdelvania, ma cit pre hranice vlastnch kompetenci a cit pre slubu spolonosti. To s vak schopnosti, ktor naa sasn kola rozvja len minimlne a len akoby na okraji ostatnch veobecne vzdelvacch cieov.
Tieto trendy vidno naprklad aj v dotaznkoch, ktor uitelia MFF UK a inch faklt vypluj vtedy, ke odporaj absolventa svojej fakulty na doktorandsk tdium v USA. Od posudzovatea sa iada, aby posdil schopnosti uchdzaa z nsledujcich aspektov: intelektulne schopnosti, analytick schopnosti, predstavivos a kreativita, organizan schopnosti, psomn komunikcia, stna komunikcia, schopnos riei zloit problmy, schopnos pracova v tme, iniciatva, vytrvalos a motivcia, zrelos. O tom, ako tudent ovlda svoj predmet a vpotov techniku sa lenovia vberovej poroty presvedia z priloench osnov a tudijnch vsledkov uchdzaa. S ist pochybnosti o tom, i s tudenti na vetky tieto poiadavky vedome pripravovan poas svojho tdia.
V sasnch osnovch viny veobecne vzdelvacch predmetov s ciele postaven tak, aby budovali v iackom vedom predstavu o logickej truktre zodpovedajcej vednej disciplny. T sa spravidla osvojuje tak, e uite odovzdva konkrtne informcie a iak ich prijma viac menej pasvne. Tak si postupne buduje sstavu vedomost, ktor je potom schopn deklarova, zriedka vak operacionalizova, t. j. vyui v novch lohovch situcich rozdielnych od situci, v ktorch vedomosti zskal. Takto nadobudnut poznanie si iak uvedomuje len ako nieo, o si treba pamta a do spenho zskania znmky, najastejie namemorovanej a nie vdy aj pochopenej informcie, alebo za vyrieenie u raz rieenej a teda naprosto neproblmovej lohy. Potom, po zskan znmky, na to vetko mono zabudn a uvonen kapacitu pamte vyui pri vysokokolskom tdiu, alebo v povolan.
Nutnosou zmien v prstupe k vzdelvaniu a novm chpanm pojmu veobecn vzdelanie sa v celom svete zaoberaj pracovisk zameran na vzdelvanie. aisko cieov vzdelvania sa posva tak, aby iak zskal menej deklaratvnych a viac operanch poznatkov. To na jednej strane vyaduje redukciu uiva, na druhej strane tak metdy (stratgie) vyuovania pri ktorch iak zskava poznatky z vekej asti vlastnmi aktivitami a poka sa sm o ich prv formulciu. Cieom nie je ani tak zskanie samotnej informcie faktu o skmanom jave, skr sa treba ui javy poznva, osvojova si nov metdy, formulova a overova hypotzy a v neposlednom rade zskan poznatky obhajova argumentova v ich prospech.
Odpora sa zaradi do vzdelvania socilne - komunikan zloku, ktor m tudenta vychovva k nvykom ta, pouva argumentciu, kls otzky, diskutova, spolupracova v integrovanch truktrach teamoch, prezentova svoje nzory a vyuva poznatky svojich spolupracovnkov.
Svet sa skutone men. Zd sa, e teraz si toho zana vma aj t jeho zloka, ktor by vlastne mala by na ele vetkch jeho zmien. Zatia v niektorch ttoch. Budeme medzi nimi aj my?