Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 20/2003
Vylo: 15. mja 2003
Motto: "koda, e vetci, ktor vedia riadi tt s prli zamestnan riadenm taxkov a strihanm vlasov. "

Z obsahu:
1/ Editoril
kola a veobecn vzdelvanie vo svete
Globlna vchova
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Vzdelanie
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• kola a veobecn vzdelvanie vo svete
• Globlna vchova
  
  Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: kola a veobecn vzdelvanie vo svete

Osnovy a uebnice veobecne vzdelvacch predmetov sa neobmieaj prli asto a preto niektor uitelia nadobudn po absolvovan vysokej koly dojem, e raz absolvovan uitesk prprava im vydr po cel ivot. Z omylu ich spravidla vemi skoro vyvedie prax: asto dnes povame sanosti stredokolskch uiteov, ktor tlmoia rodimi podporovan nechu svojich iakov k tdiu vetkho, o nesvis s ich predstavou o vzdelan. A pretoe rodiia a ich deti vytvraj spolonos v ktorej ijeme, mali by sme sa zaujma aj o to, o oakvaj, e im kola poskytne. Obvykle sa dostvame na spolonho menovatea tchto predstv:
Spolonos od uitea oakva, e svojich iakov priprav do ivota tak, aby boli spen v budcom tdiu a neskr v povolan.
Permanentn poiadavka prpravy iaka k spenmu ivotu vak m v rznych obdobiach rzne korene. Preto by uitea malo neustle zaujma, ak je aktulna, veobecne prijat predstava spolonosti o spenosti. Poksme sa o strun a obmedzen analzu veobecne znmych skutonost:

Vina odvetv udskej innosti sa postupne automatizuje. Tento trend uvouje pracovnkov od manulnej prce, avak sasne ich nti, aby sa stle vo vej miere venovali intelektulnej innosti. Prvm predpokladom "rekvalifikcie" k tomu potrebnej je zvenie ich schopnosti prijma a spracva informcie a ui sa nov veci.

Charakteristickm znakom sasnej spolonosti je technick pokrok, ktor sa prejavuje rchlou obmenou technolgi. Pre vinu ud z toho vyplva, e s profesijnou prpravou, ktor absolvovali, nevystaia cel ivot, ale e poas svojho produktvneho obdobia si bud musie niekokokrt osvojova nov technolgiu. Tento trend postihuje vetkch pracovnkov, bez ohadu na odvetvie vroby alebo vskumu, v ktorom pracuj a op to znamen vedie sa ui nov veci.

S narastajcim objemom udskho poznania je pre jednotlivca oraz aie zvldnu tok tch informci, ktor s preho dleit v jeho povolan. Ukazuj sa vhody prce v teamoch, ktorch lenovia zdieaj nielen informcie, ale cel mylienkov kontrukcie vsledky intelektulnej innosti. Tak spsob spoluprce vyaduje nov schopnosti, predovetkm v komunikanej oblasti: Treba sa naui pova a rozumie nzory inch ud, zrozumitene objasova vlastn nzory a zmysluplne argumentova v prospech nzoru, ktor povaujem za sprvny.

Ako teda bude vyzera spolonos a kola o jedno alebo dve desaroia?
Zd sa, e vvoj definitvne speje k informanej spolonosti. V nej bude vina pracovnch prleitost viazan na znalos jazykov a schopnos pracova v rmci potaovej informanej siete nech u bude jej podoba akkovek. Zd sa vak, e tento vvoj, akokovek by sa zdal by jednoznan, m aj svoje socilne aspekty.
V rmci informanej spolonosti sa znane mus zmeni charakter spoloenskch vzieb, na ktor sme si v minulosti zvykli a ktor povaujeme za tak dleit, e im asto obetujeme aj pracovn, alebo tudijn prleitosti, ktor sa nm vyskytn. Rodinn a priatesk vzahy, alebo vzby na urit lokalitu, dom, pozemok, tt, sa oraz viac bud podriaova snahe udra si zaujmav a dobre platen pracovn miesto.
In, nebezpenej dsledok vvoja k informanej spolonosti sa prejav v prehlbovan socilnych rozdielov. U dnes sme svedkami, ako sa deti, ktor mme ui a vychovva, polarizuj do dvoch vekch skupn:
Mlad udia s dobrm intelektulnym a rodinnm zzemm, s postrkovan rodimi tak, aby sa v budcnosti vedeli a mohli do informanej spolonosti spene zaradi. Navtevuj rozren kolsk vyuovanie, asto si prehlbuj vzdelanie v rznych krkoch, jazykovch kolch, v kurzoch vpotovej techniky.
Mlde so slabm intelektulnym dopingom, alebo celkom bez neho, si spravidla had vlastn cestu do ivota. as z nich pochdza z vemi dobre situovanch rodn, v ktorch rodiia nedostatok rodinnej komunikcie kompenzuj materilnymi prostriedkami. Socilne slabia mlde sa usiluje svojim lepie situovanm rovesnkom vyrovna, sprva sa agresvne, najprv v rodine a neskr aj v kole. asom sa zkonite dostane do konfliktu so spolonosou. Nzory tejto mldee, horie alebo lepie situovanej, s spravidla neujasnen a chaotick a opieraj sa o rebrek hodnt s nejasne, alebo nesprvne uloenmi priekami. Preto najm tto mlad udia asto upadaj pod vplyv skupn, ktor im ponkaj nhradn program na okraji zkonnosti a udskosti.
Mlde vyrastajca so slabou intelektulnou podporou zo strany rodiov, ia bude ma v budcej spolonosti znan zastpenie. To vak znamen, e dobr predpoklady k spechu v ivote a v prci bude ma len as obyvatestva. Je mlo pravdepodobn, e by sa as spolonosti, ktor si v mladosti osvojila agresvne nvyky, zmierila v dospelosti s postavenm outsidera.
Samozrejme, e uitelia tento stav vidia a domaj aj, ak to me ma pre budcu spolonos nsledky. Viacer z nich si vak nemyslia, e by sami v tejto situcii nieo dokzali. Niekoko desaro (a pravdepodobne aj omnoho dlhie) boli uitelia veden k poslunosti a k nvyku, e kad zmena vo vzdelvacom systme mus prs od akchsi vyie postavench ud, naprklad na ministerskej rovni.
ia, zd sa, e n vzdelvac systm nereaguje a ani nemieni prehodnoti sasn (t. j. minul a dvnominul) postoje k otzkam poslania koly a cieov vzdelvania. Viacer uitelia, ktor sa prvkrt postavili pred kolsk lavice v polovici dvadsiateho storoia, nevidia na jeho konci, e by sa nieo podstatne zmenilo v tematickch plnoch, v uebniciach, vyuovacch postupoch, vo vzahoch uitea k iakovi. o vak neme osta nepovimnut, je rchle sa meniaci vzah iaka k uiteovi, k kole a ku vzdelvaniu vbec.
kolsk systm doteraz nebral na vedomie, e mlad udia, ktorch m vzdelva, zskavaj dnes oraz viac, ak nie vinu vetkch poznatkov z mimokolskch zdrojov, prevane z televzie, filmu, literatry a v stle vej miere z Internetu. Stle rovnakm spsobom kola prepluje iacke hlavy menami a ivotopisnmi dajmi politikov, spisovateov, zaslilch prslunkov toho, alebo onoho hnutia, alebo riteov ideolgi, zemepisnmi dtami, klasifikciami nepouitench poznatkov.
Zatvraj sa oi nad nepomerom medzi potom hodn venovanch vyuovaniu materinskho jazyka a neschopnosou naprostej viny kolkov zrozumitene formulova vlastn nzor, alebo porozumie o aj len trochu zloitejiemu textu. Nepovimnut ostva aj to, e vina iakov naprosto nechpe podstatu mnohch javov, s ktormi sa kadodenne stretva, ale napriek tomu si zo koly prina prinajmenom vemi dobr ohodnotenie svojich vedomost z fyziky, chmie, biolgie.
iaci prestvaj kole rozumie. Nechpu, preo sa urit veci musia ui naspam, ke tie ist poznatky s bene prstupn v literatre, alebo na elektronickch mdich, preo musia spracva dta a kresli grafy rune v dobe elektronickch kalkultorov a potaov a preo musia pova nudn vklad o krajinch, ktor poznali vo filme, alebo v zaujmavom cestopisnom televznom programe. Prestvaj si vi tch zo svojich uiteov, ktor ich vzdelvaj tradinmi postupmi a nesnaia sa inovova svoje poznatky o odbore, ktor vyuuj, o vpotovej technike, alebo o novch vyuovacch metdach. Mnoh iaci a tudenti s schopn pracova omnoho efektvnejie s potaom, ne ich to kola u robi bez vpotovej techniky a ich jazykov znalosti zskan hoci pri potaovch hrch, alebo na strnkach Internetu u dvno presahuj to, o im kola poskytuje.
V tejto situcii zrejme kola ako me pomc pri vchove a vzdelvan mldee, ktor by potrebovala nielen zsobu novch poznatkov, ale predovetkm radu, dobr prklad, motivciu k hadaniu lepej ivotnej cesty. Zrejme djde k zsadnm zmenm, predovetkm v nzoroch na poslanie a funkciu tej asti udskho poznania, ktor sme si zvykli nazva veobecn vzdelanie. Prehodnotenie obsahu tohoto pojmu sa bude tka vetkch, tzv. veobecne vzdelvacch predmetov. Nebude vak zrejme ahk zbavi as uiteskej verejnosti doteraz vemi rozrenho pocitu uspokojenia nad mnostvom veobecnch prevane encyklopedickch vedomost, v ktorch nai iaci ved, napr. v porovnan s iakmi americkch kl. To, o budca spolonos vyaduje, bud predovetkm rozvinut schopnosti a spsobilosti - vedie sa ui, komunikova a spolupracova v tmoch, vedie sa rozhodova, dodriava pracovn disciplnu - vrtane alieho samovzdelvania, ma cit pre hranice vlastnch kompetenci a cit pre slubu spolonosti. To s vak schopnosti, ktor naa sasn kola rozvja len minimlne a len akoby na okraji ostatnch veobecne vzdelvacch cieov.
Tieto trendy vidno naprklad aj v dotaznkoch, ktor uitelia MFF UK a inch faklt vypluj vtedy, ke odporaj absolventa svojej fakulty na doktorandsk tdium v USA. Od posudzovatea sa iada, aby posdil schopnosti uchdzaa z nsledujcich aspektov: intelektulne schopnosti, analytick schopnosti, predstavivos a kreativita, organizan schopnosti, psomn komunikcia, stna komunikcia, schopnos riei zloit problmy, schopnos pracova v tme, iniciatva, vytrvalos a motivcia, zrelos. O tom, ako tudent ovlda svoj predmet a vpotov techniku sa lenovia vberovej poroty presvedia z priloench osnov a tudijnch vsledkov uchdzaa. S ist pochybnosti o tom, i s tudenti na vetky tieto poiadavky vedome pripravovan poas svojho tdia.
V sasnch osnovch viny veobecne vzdelvacch predmetov s ciele postaven tak, aby budovali v iackom vedom predstavu o logickej truktre zodpovedajcej vednej disciplny. T sa spravidla osvojuje tak, e uite odovzdva konkrtne informcie a iak ich prijma viac menej pasvne. Tak si postupne buduje sstavu vedomost, ktor je potom schopn deklarova, zriedka vak operacionalizova, t. j. vyui v novch lohovch situcich rozdielnych od situci, v ktorch vedomosti zskal. Takto nadobudnut poznanie si iak uvedomuje len ako nieo, o si treba pamta a do spenho zskania znmky, najastejie namemorovanej a nie vdy aj pochopenej informcie, alebo za vyrieenie u raz rieenej a teda naprosto neproblmovej lohy. Potom, po zskan znmky, na to vetko mono zabudn a uvonen kapacitu pamte vyui pri vysokokolskom tdiu, alebo v povolan.
Nutnosou zmien v prstupe k vzdelvaniu a novm chpanm pojmu veobecn vzdelanie sa v celom svete zaoberaj pracovisk zameran na vzdelvanie. aisko cieov vzdelvania sa posva tak, aby iak zskal menej deklaratvnych a viac operanch poznatkov. To na jednej strane vyaduje redukciu uiva, na druhej strane tak metdy (stratgie) vyuovania pri ktorch iak zskava poznatky z vekej asti vlastnmi aktivitami a poka sa sm o ich prv formulciu. Cieom nie je ani tak zskanie samotnej informcie faktu o skmanom jave, skr sa treba ui javy poznva, osvojova si nov metdy, formulova a overova hypotzy a v neposlednom rade zskan poznatky obhajova argumentova v ich prospech.
Odpora sa zaradi do vzdelvania socilne - komunikan zloku, ktor m tudenta vychovva k nvykom ta, pouva argumentciu, kls otzky, diskutova, spolupracova v integrovanch truktrach teamoch, prezentova svoje nzory a vyuva poznatky svojich spolupracovnkov.
Svet sa skutone men. Zd sa, e teraz si toho zana vma aj t jeho zloka, ktor by vlastne mala by na ele vetkch jeho zmien. Zatia v niektorch ttoch. Budeme medzi nimi aj my?

 

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=298
Reakcia na lnok: .

Nov lnok:  Globlna vchova

Globlna vchova je vemi mladou koncepciou vyuovacieho procesu. Veobecnm cieom globlnej vchovy je pripravi iakov a tudentov na ivot v 21. storo.
Je to mon realizova:
1. Rozvojom globlnej t.j. celej osobnosti iaka a tudenta (nielen intelektulnej, ale aj motivanej, citovej, vovej i telesnej sfry) iaka a tudenta
2. Pochopenm globlnej povahy sveta a lohy iaka, tudenta v om. Rozvoj masovokomunikanch prostriedkov spsobuje, e svet sa stva globlnou dedinou.

Tieto posuny v hodnotovom systme vyjadruj v podstate aj ciele, obsah a vyuovacie postupy v globlnej vchove.

CIELE GLOBLNEJ VCHOVY:
iak tudent by sa mal naui:
- Myslie systmovo (komplexne)
- Porozumie systmovej (globlnej) podstate sveta
- Holisticky chpa vlastn schopnosti a monosti
- Pozna a repektova, e neexistuje iba jeden pohad na svet
- Prijma a uznva aj in pohady na svet
- Uvedomi si a pochopi globlne podmienky, rozvoj a trendy v sasnom svete
- Chpa pojmy spravodlivos, udsk prva a zodpovednos
- Orientova sa na budcnos vo svojom vzahu k Zemi
- Osvoji si schopnosti potrebn k politickmu a socilnemu konaniu
- Pochopi, e uenie i osobn rozvoj je nepretrit cesta bez uritho konenho bodu
- Pochopi, e nov veci s sce oivenm, ale s aj riskantn

GLOBLNA VCHOVA SA REALIZUJE NA ZKLADE TCHTO PRINCPOV:
- Slad obsahu a formy
- Realizcia rznych uhlov pohadu
- Vyvenos citovej a rozumovej zloky vyuovania
- Orientcia na trvalejie vsledky vyuovacieho procesu
- Kladn vzah k sebe a k druhm
- Aktivita a tvorivos uebno-poznvacej innosti iakov
- Kooperatvny prstup
- Uenie sa cez zitky

OBSAH GLOBLNEJ VCHOVY TVORIA TIETO OBLASTI:
- Vedomosti o sebe
- Systmy
- Rozvoj
- ivotn prostredie
- Mier a konflikty
- Prva a zodpovednos
- Alternatvne vzie
- Prca s informciami
- Rast osobnosti
- Medziudsk vzahy
- Sptn vzba
- Tvorivos
- Pozitvne sebachpanie
- Oceovanie druhch
- Repekt k prvu a k prvam
- Postoj k svetu

Tento obsah, rovnako ako cel globlna vchova, by sa mali realizova vo vetkch vyuovacch predmetoch.

Globlna vchova by sa mala realizova (podobne ako aj estetick) predovetkm prostrednctvom takch vyuovacch metd, akmi s rzne didaktick hry, situan a inscenan metda, prpadov tdie, heuristick a vskumn metda. Vetky tieto metdy s najefektvnejie v spojen s kooperatvnym vyuovanm.

- V globlnej vchove sa preferuje formatvne hodnotenie. Hodnotia sa rzne schopnosti iaka. Prevauje stne skanie a slovn hodnotenie. Intenzvne sa vyuva sebahodnotenie iakov, ako aj hodnotenie vyuovania iakmi.

GLOBLNA VCHOVA KLADIE NIEKTOR NOV POIADAVKY NA PRCU UITEA:
- Mal by pristupova k rieeniu problmov z globlneho, celosvetovho hadiska, a nie z hadiska etnickho i nrodnho.
- Mal by iakov zoznamova s rozmanitosou a bohatstvom rznych kultr.
- Svoju lohu vid najm v tom, aby umonila iakom samostatne dospie k zverom a osobnm postojom
- Kladie draz na rovnomern rozvoj vetkch zloiek osobnosti iakov
- Dva iakom vieru v ich monosti
- Vyuva rzne metdy, formy a materilne prostriedky vyuovania
- Uenie chpe ako celoivotn proces
- Repektuje prva druhch a v triede sa sna rozloi prvomoc a zodpovednos za rozhodovanie a prijat rozhodnutia.
- Ukazuje iakom vzjomn svislosti medzi jednotlivmi vyuovacmi predmetmi.
- Sna sa zapoji triedu do ivota miestnej komunity.

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=297
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Dalia monost pre maturantov: vyie odborn vzdelanie
Niektorm nespech na jednch prijmacch pohovoroch vezme chut podstpit toto vyptie druh krt. Ak nechc stratit rok cakanm na druh pokus, maj monost dosiahnut vyie odborn vzdelanie. Stredn odborn koly ponkaj niekolko druhov pomaturitnho nadstavbovho tdia.
tajte alej...


Podnikatelka ponka svoje sksenosti s vidieckym turizmom
Pre nenou revolciou robila Zlekov takmer 30 rokov ditnu sestru v kpeloch v Nimnici. Po revolcii vak dokzala nabrat odvahu, opustit istotu a stereotyp a pustit sa do podnikania. "Vyuila som monost a cestovala. Velmi sa mi pcili penziny vo vajciarsku, Nemecku aj Raksku. Tam je na kopcoch jeden penzin vedla druhho a ludia z toho ij.
tajte alej...

Tipps und Tricks zum Zeitsparen
Neben dem systematischen Planen der eigenen Zeit gibt es noch eine Reihe praktischer Tipps und Tricks, mit denen Sie Zeit sparen knnen.
Lesen Sie weiter...

Erfolgreich delegieren
Zu viel zu tun? berarbeitet? Dauerstress? Das geht heutzutage vielen Menschen so. Wenn Sie auch dazu gehren, kann Ihnen die Fhigkeit, bestimmte Aufgaben systematisch an andere zu delegieren erheblich weiterhelfen (natrlich neben einem effektiven Zeitmanagement und einem bewussten Stressmanagement).
Lesen Sie weiter...

Warum es schlau ist, zu planen
Neulich hat mir jemand von Ihnen einen Leserbrief geschrieben, in dem es hie: Wie kannst du Gott zum Lachen bringen?...
Lesen Sie weiter...

An Emotionally Intelligent Workplace Culture: Is It For You?
As much as 80% of adult success comes from EQ, said Daniel Goleman, author of Emotional Intelligence, and he asserts the difference between a good leader and an excellent leader is 85-95% attributable to emotional intelligence.
read more...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .