EZVO si pri svojom zaloen roku 1960 vytilo cie odstrni importn cl, kvty a in prekky obchodu v zpadnej Eurpe a podporova liberlne, nediskriminan praktiky vo svetovom obchode. EZVO nie je colnou niou, obchodn politika lenskch ttov voi nelenom ostala v ich nrodnej kompetencii. Krajiny Eurpskej nie s hlavnm obchodnm partnerom EZVO. Dleitm medznkom na ceste k vytvoreniu zjednotenho eurpskeho trhu sa stala dohoda o vytvoren Eurpskeho ekonomickho priestoru (EEP), ktor vstpila do platnosti 1. 1. 1994. EEP je zoskupenie 15 krajn Eurpskej nie a troch zo tyroch krajn EZVO. EEP sa rozklad na ploche 3,56 mil. km, m 372 mil. obyvateov, 168 mil. pracovnch sl, 135 mil. domcnost. Hodnota exportu pripadajceho na jednho obyvatea predstavuje 3 350 ECU. Na EEP pripad viac ako 40% svetovho obchodu
Obania vetkch 18 krajn EEP maj prvo vone sa pohybova v jeho rmci: i, pracova, podnika, investova alebo kupova nehnutenosti kdekovek v EEP. V EEP sa teda uplatuj tyri vek slobody: von pohyb tovaru, sluieb, osb a kapitlu. Krajiny EZVO shlasili s tm, e znan as existujcej legislatvy E bude zkladom dohody o EEP.
Od vytvorenia EEP sa oakva posilnenie konkurencie, stimulovanie ekonomickho rastu prostrednctvom dosahovania spor z vekovroby a redukcie obchodnch barir. EEP prispieva k prekonaniu nepriamych barir obchodu, k zavedeniu spolonch tandardov, k zneniu viacerch administratvnych prekok obchodu, ktor zvyuj nklady a as vynaloen v svislosti s pohybom tovarov medzi krajinami. Zjednoduili sa coln a hranin formality, zjednotili sa pravidl o pvode tovaru, s ktorm sa obchoduje v EEP. Nijak krajina EEP neme zakza alebo obmedzova import tovarov, ktor vyhovuj uritm minimlnym tandardom EEP.
Hoci vzahy medzi krajinami EZVO a E s vemi rozsiahle a mnohotvrne, as v EEP nie je identick s lenstvom v E, lebo:
- EEP v sebe nezahruje spolon ponohospodrsku politiku E ani spolon rybolovn politiku,
- Vzhadom na to, e EEP nie je colnou niou, neexistuje ani spolon obchodn politika E-EZVO, ani spolon coln tarifa voi nelenom EEP.
Komisia E konzultuje expertov EZVO pri prprave nvrhov novch legislatvnych opatrenia monosti alch konzultcii existuj aj pri posune navrhovanch opatren do Rady ministrov E. Hlavnou politickou intitciou EEP je:
- Rada EEP
- Spolon vbor
- Eurpsky sdny dvor
- Dvor EZVO
Krajiny strednej a vchodnej Eurpy patria k tm ttom, ktor sa v poslednch rokoch stali predmetom prioritnho zujmu EZVO. Krajiny EZVO uzatvorili dohody o vonom obchode so siedmimi vchodoeurpskymi ttmi:
1. 2. esko Slovensko , marec 1992,
3. Poskom, december 1992,
4. Rumunskom, december 1992,
5. Bulharskom, marec 1993,
6. Maarskom, marec 1993,
7. Slovinskom, jl 1995.
Krajiny EZVO otvorili svoje trhy pre mnoh vchodoeurpske vrobky pri vstupe dohd do platnosti. Dohody o vonom obchode medzi EZVO a vchodoeurpskymi krajinami sa opieraj a deklarcie a spoluprci, ktor EZVO s tmito krajinami uzatvorilo v predchdzajcom obdob. Takto deklarcie boli podpsan s Maarskom, Poskom a esko Slovenskom, Bulharskom, Rumunskom, Albnskom. Podobn deklarcie podpsalo EZVO s Estnskom, Lotyskom a Litvou, Slovinskom. Okrem deklarcie pokrvaj aj problematiku ivotnho prostredia, obchod, dopravu a turistiku. Aktivt EZVO venuje osobitn pozornos vzahom s Tureckom, Izraelom a Portugalskom.
Krajiny EZVO sa aktvne zapjaj do rieenia ekonomickch problmov na pde takch multilaterlnych organizci, akmi s napr.: Organizcia pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj (OECD) alebo Svetov obchodn organizcia (WTO).
