Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 22/2003
Vylo: 29. mja 2003
Motto: "Kad je gnius aspo raz do roka. "

Z obsahu:
1/ Editoril
Medilna politika E
Eurpske zdruenie vonho obchodu
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Eurpska nia a prichdzajce zmeny
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Medilna politika E
• Eurpske zdruenie vonho obchodu
  
  Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Medilna politika E

Eurpa na ceste do informanej spolonosti

Prslun dokumenty

Biela kniha Komisie Rast, konkurencieschopnos a zamestnanos Vzvy a smery vstupu do 21. storoia.

 

Eurpa a globlna informan spolonos Odporania pre Eurpsku radu.

 

Eurpska cesta do informanej spolonosti Akn pln.

 

Konferencia G 7 o informanej spolonosti, Brusel 25.26. februra 1995. Zveren sprva.

 

Zelen kniha ivot a prca v informanej spolonosti udia na prvom mieste.

 

Zelen kniha Informcie verejnho sektora Kov informan zdroj pre Eurpu.

 

Informan technolgie a komunikcia prinaj priemyseln revolciu zaloen na informcich, porovnaten s revolciou 19. storoia. Tieto technolgie spolu s rozvinutou digitlnou elektronikou umouj vytvranie novch multimedilnych telematickch sluieb a aplikci, ktor kombinuj zvuk, obraz a text a v ktorch sa komplementrnym spsobom vyuvaj vetky komunikan prostriedky telefn, telefax, televzia a potae. Ich rozvoj je dleitm faktorom konkurencieschopnosti podnikov a otvra nov perspektvy pre organizciu prce i zamestnanos. renie tchto novch technolgi na vetkch rovniach ekonomickho a spoloenskho ivota postupne men nau spolonos na informan.

 

 

Bangemannova sprva Eurpska rada v Korfu

Sprva s nzvom Eurpa a globlna informan spolonos Odporania pre Eurpsku radu bola vsledkom prce skupiny na vysokej rovni, v ktorej boli zastpen predstavitelia medilneho priemyslu, ale aj uvateov pod vedenm bvalho podpredsedu Komisie Martina Bangemanna. Sprva sa dostala na program rokovania Rady v Korfu v jni 1994.

Zdraznila naliehav potrebu opatren, ktor by zabezpeili eurpskym podnikom konkurencieschopnos na medzinrodnej rovni. Sprva alej objasuje potrebu urchli proces liberalizcie a zrove konsolidova univerzlne sluby. Skromn sektor oznauje za hlavnho investora do informanej infratruktry. lohou Eurpskej nie a jej lenskch ttov je vytvori koherentn legislatvny rmec a vyhn sa tak tomu, aby cirkulujce informcie podliehali v jednotlivch krajinch rznym regulanm pravidlm. Sprva predklad aj zoznam desiatich iniciatv, zameranch na demontrciu pouitenosti a uitonosti novch telematickch aplikci. Akn pln: Eurpska cesta do informanej spolonosti Da 19. jla 1994 Komisia na vzvu Eurpskej rady predloila sprvu Eurpska cesta do informanej spolonosti Akn pln. (COM(94)347 final.) Sprva formuluje zkladn rmec pre innos v rznych oblastiach svisiacich s informanou spolonosou, ich truktru a vzjomn prepojenie. Pln innosti dopa asov harmonogram na roky 19941995.

Pln bol zaloen na tyroch hlavnch smeroch innosti:

Prijatie zkonnho a prvneho rmca, ktorho strednm prvkom je liberalizcia infratruktry. Dleit opatrenia sa predpokladali aj vo vzahu k definovaniu univerzlnych sluieb a ich financovania, vzjomnej prepojenosti, prv duevnho vlastnctva, elektronickej a prvnej ochrany, kontroly mdi a medzinrodnch aspektov.

Podpora iniciatv v oblasti celoeurpskych siet, sluieb, aplikci a obsahov. Okrem optimlneho vyuvania tradinch nstrojov Komisia deklarovala zmer psobi ako katalyztor iniciatv skromnho sektora, lenskch ttov, reginov a miest najm prostrednctvom ISPO, ktorho cieom je podnecova a podporova zriaovanie partnerstiev na uvdzanie novch aplikci.

Spoloensk a kultrne aspekty: Skupina expertov bude poveren hodnoti vplyv

informanej spolonosti na skromn, profesionlny a verejn ivot a psobi ako

poradn orgn Komisie v tejto oblasti. Draz je na maximlnom vyuit potencilu

informanej spolonosti pre rozvoj eurpskej kultrnej a jazykovej rozmanitosti.

Propagcia informanej spolonosti: Pln obsahuje nvrh propaganch akci pre irok verejnos i cieov skupiny so zmerom vysvetova podstatu informanej

spolonosti, jej monosti i rizik.

Zasadnutie Eurpskej rady v Essene zdraznilo, e Akn pln Eurpska cesta do

informanej spolonosti a zvery ministrov priemyslu a telekomunikci tvoria agendu

rozvoja informanej spolonosti.

  Konferencia G 7 o informanej spolonosti

Ministri krajn G 7 a lenovia Eurpskej komisie sa stretli 25. a 26. februra 1995

na ministerskej konferencii G 7 o informanej spolonosti v Bruseli. Zvery tejto

konferencie obsahuj osem zkladnch princpov podpory rozvoja potaovch, telekomunikanch a medilnych siet:

1. Rozhodujcu lohu v rozvoji informanej spolonosti musia zohra trhov sily

(skromn sektor). Z toho vyplva, e informan infratruktra a informan sluby musia by predmetom hospodrskej sae.

2. V celej E musia by zabezpeen univerzlne sluby a sieov prepojenia,

ako aj koordincia sluieb a aplikci. Podobn opatrenia maj by prijat aj v inch

astiach sveta, aby aj tam existovali rovnak monosti prstupu.

3. Financovanie informanej spolonosti je podstatnou lohou skromnho hospodrstva (sektora).

4. Je nevyhnutn podporova kultrnu a jazykov rozmanitos.

5. Je nevyhnutn ochraova skromn sfru, informcie musia by bezpen,

ren a spracvan tak, aby sa zachovala ich dvernos.

6. Treba rozvja spoluprcu s hospodrsky menej rozvinutmi krajinami, najm

susednmi krajinami strednej a vchodnej Eurpy.

7. Priemyseln sektor si mus by vedom monost, ktor mu poskytuje informan spolonos.

8. Je nevyhnutn, aby si tieto monosti uvedomila aj verejnos. udia musia ma

prstup ku koleniu na vetkch rovniach vzdelvacieho systmu.

 

ivot a prca v informanej spolonosti

V jli 1996 Komisia prijala Zelen knihu ivot a prca v informanej spolonosti udia na prvom mieste.

Hovor o kovch socilnych aspektoch prechodu z informanej spolonosti. Zelen kniha zdraznila, e aj ke irok uplatnenie informanch a komunikanch technolgi me prinies obrovsk potencil hospodrskeho rastu a vyiu ivotn rove, mnoh udia vyjadruj obavy z monch negatvnych dsledkov informanej spolonosti na ich ivot. Kniha analyzuje, akm spsobom tieto technolgie ovplyvuj produkciu a organizciu prce a ako menia ivot ud. Na problematiku ivota a prce v informanej spolonosti nadvzuje sprva, ktor v roku 1997 predloil komisr pre zamestnanos a socilne otzky Padraig Flynn. Sprva komisie expertov na vysokej rovni bola zriaden v mji 1995, aby skmala socilne zmeny, ktor prinesie informan spolonos. Sprva s nzvom Budovanie eurpskej informanej spolonosti pre ns vetkch obhajuje potrebu prihliada na socilne aspekty a navrhuje ir politick rmec budovania spolonosti zameranej na zlepenie kvality ivota vetkch Eurpanov. Obsahuje vye tridsa kovch nvrhov pre oblas ekonomiky, zamestnanosti, regionlnej sdrnosti, ako aj socilnych aspektov ako kvalita ivota, socilna sdrnos, zdravie a demokracia.

 

Oznmenie uvdza tyri nov priority:

1. Skvalitnenie podnikateskho prostredia

Eurpsky priemysel sa zaal prispsobova rastcim konkurennm tlakom a vyuva obrovsk monosti informanej spolonosti. Na zvldnutie tchto nronch loh vak potrebuje priazniv podnikatesk prostredie. To predovetkm znamen pln liberalizciu telekomunikci v E do 1. janura 1998. Okrem toho si to vyaduje viu transparentnos a konzistentnos nrodnch regulanch opatren vo vzahu k informanm slubm, ktor by zabezpeili frov sa (konkurenciu) a fungovanie vntornho trhu. Napokon, viu  pozornos treba venova rchlemu uplatovaniu informanch a komunikanch technolgi v rznych sektoroch vrtane malch a strednch podnikov.

2. Investovanie do budcnosti

Informan spolonos znamen spolonos zaloen na vedomostiach. V zujme obohatenia eurpskej poznatkovej zkladne mus vskum rznych aspektov informanej spolonosti zohrva kov rolu v piatom rmcovom programe, v slade s odporaniami Komisie prijatmi 10. jla 1996. Komisia priprav nleit opatrenia v zhode s poiadavkou eurpskeho summitu vo Florencii urchlene vypracova Akn pln iniciatvy Uenie v informanej spolonosti.

3. udia v centre pozornosti

Prioritou politiky Komisie je dosta ud do centra problematiky informanej spolonosti, ie viac prihliada na ich oakvania a obavy v svislosti s takmi problmami, ako je prstup k irokej kle sluieb a obsahov. V praxi Komisia zama uskutoni uiu integrciu trukturlnych fondov a politiky informanej spolonosti v snahe zohadni socilne otzky, chrni zujmy konzumentov a skvalitni sluby verejnho sektora.

4. Reagova na globlne vzvy

Postupujca globalizcia kladie v draz na definovanie globlnych pravidiel.

Komisia preto povauje za vemi dleit ukonenie rokovan World Trade Organization. Globlna informan spolonos si vyaduje uiu spoluprcu aj s krajinami mimo E a pomoc rozvojovmu svetu pri jeho integrovan do informanej spolonosti 21. storoia.

 

Propagcia informanej spolonosti

Dleitou sasou prpravy obanov Eurpy na vstup do informanej spolonosti s akcie na jej podporu a propagciu. V rmci tchto aktivt Eurpska rada 30. marca 1998 prijala svojm rozhodnutm 98/253/EC viacron (19982002) program PROMISE Promoting the Information Society in Europe (Propagcia informanej spolonosti v Eurpe), ktorho cieom je:

Oboznmi verejnos s potencilnym vplyvom informanej spolonosti a jej

novch aplikci v Eurpe a stimulova motivciu ud a ich schopnos participova

na zmench vedcich k informanej spolonosti.

Optimalizova socilno-ekonomick prospech z informanej spolonosti v Eurpe analzou technickch, ekonomickch, socilnych a regulanch aspektov, vyhodnocovanm loh, ktor nastouj prechod k informanej spolonosti, okrem inho vo vzahu k zamestnanosti, ako aj propagovanm synergie a koopercie medzi

eurpskou a nrodnou rovou.

Vyzdvihova rolu a vznam Eurpy v rmci globlnych dimenzi informanej

spolonosti.

Aktivity v rmci tohto programu sa tkaj viacerch rezortov a dopluj innos

Spoloenstva v inch oblastiach. Okrem toho m program poskytova spolon rmec na komplementrnu a synergick interakciu rznych nrodnch, regionlnych a loklnych iniciatv smerujcich k vytvoreniu informanej spolonosti na eurpskej rovni. Sasou propagcie a podpory informanej spolonosti je aj ISPO, v novembri 1998 zmenen na Information Society Promotion Office (rad na propagciu informanej spolonosti). K jeho hlavnm innostiam patr:

Poskytovanie informanch sluieb pomocou elektronickch i klasickch mdi.

Propagcia informanej spolonosti.

Inventarizcia projektov a aktivt na rozvoj informanej spolonosti.

Vyhadvanie a sprostredkvanie najlepch praktickch sksenost.

Podpora sieovho spojenia medzi jednotlivmi aktrmi eurpskej informanej spolonosti.

Podpora vybranch projektov informanej spolonosti a propaganch akci.

Informcie verejnho sektora Kov informan zdroj pre Eurpu

V januri 1999 Komisia zverejnila Zelen knihu Informcie verejnho sektora

Kov informan zdroj pre Eurpu. Kniha riei problm, ako vyuva informcie ministerstiev a inch verejnch (ttnych) orgnov pre o najv prospech obanov a hospodrstva v Eurpe. Multimedilny priemysel by pri prprave novch produktov a sluieb mohol a mal vyuva vek mnostvo informci, ktor pri plnen svojich povinnost zhromauj verejn orgny. Obania by mohli vo vej miere uplatova svoje prva, ak by mali k dispozcii informcie o pracovnch, tudijnch a ivotnch podmienkach dchodcov v lenskch ttoch. Mnoh udia by tie privtali kompletn informcie o daovej regulcii cezhraninho obchodu. Konkurencieschopnos podnikov by sa zvila, ak by mali monos rchle zska informcie o regulcii exportu do inch krajn. Vetky tieto informcie existuj, avak technick a prvne postupy, ako aj podmienky ich sprstupovania v rmci lenskch ttov s nekoordinovan, a preto aj mlo transparentn pre obanov i podniky.

 

Elektronick Eurpa

Eurpska komisia 8. decembra 1999 odtartovala iniciatvu s nzvom eEurope

An Information Society for All (eEurpa Informan spolonos pre vetkch).

 

Iniciatva sa zameriava na desa prioritnch oblast:

Eurpska mlde do digitlnej ry: Zavdzanie internetu a multimedilnych

prostriedkov do kl a prispsobovanie vzdelvania digitlnej re.

Lacnej prstup na internet: Vou konkurenciou poskytovateov internetovch sluieb redukova ceny a rozri monos vberu pre zkaznkov.

Urchli rozvoj elektronickho obchodovania: Zrchli prijmanie prvneho rmca

a rozri pouvanie elektronickho obstarvania tovarov a sluieb.

Vkonn internet pre vskumnkov a tudentov: Zabezpei vysokovkonn

prstup na internet a tm podpori kooperatvne uenie a bdanie.

Elektronick karty pre elektronick prstup: Podpori zriadenie celoeurpskej

infratruktry v zujme maximlneho vyuitia.

Rizikov kapitl pre mal a stredn podniky: Rozvja inovan prstupy v sil

o o najviu dostupnos rizikovho kapitlu pre mal a stredn podniky s vyspelou technolgiou.

Elektronick participcia pre postihnutch: Zabezpei, aby rozvoj informanej spolonosti plne prihliadal na potreby postihnutch ud.

Zdravotncka starostlivos online: Rozri vyuvanie siet a sofistikovanch

technolgi pri monitorovan zdravia, poskytovan zdravotnckych informci a zdravotnckej starostlivosti.

Inteligentn doprava: Zabezpei bezpenejiu a spornejiu dopravu pouitm digitlnych technolgi.

Vlda online: Zarui obanom ah prstup k vldnym informcim, slubm

a rozhodovacm postupom online.

Tto iniciatva sa realizovala poas predsednctva Portugalska spoluprcou Komisie

s lenskmi ttmi. Poda pvodnho plnu bola iniciatva definitvne schvlen poas

mimoriadneho zasadania Eurpskej rady k otzkam zamestnanosti, ekonomickej reformy a socilnej sdrnosti v Lisabone v marci 2000 a alej dopracovan poas pecilnej

ministerskej konferencie o informanej spolonosti v Lisabone o mesiac neskr.

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=305
Reakcia na lnok: .

Nov lnok:  Eurpske zdruenie vonho obchodu

EZVO si pri svojom zaloen roku 1960 vytilo cie odstrni importn cl, kvty a in prekky obchodu v zpadnej Eurpe a podporova liberlne, nediskriminan praktiky vo svetovom obchode. EZVO nie je colnou niou, obchodn politika lenskch ttov voi nelenom ostala v ich nrodnej kompetencii. Krajiny Eurpskej nie s hlavnm obchodnm partnerom EZVO. Dleitm medznkom na ceste k vytvoreniu zjednotenho eurpskeho trhu sa stala dohoda o vytvoren Eurpskeho ekonomickho priestoru (EEP), ktor vstpila do platnosti 1. 1. 1994. EEP je zoskupenie 15 krajn Eurpskej nie a troch zo tyroch krajn EZVO. EEP sa rozklad na ploche 3,56 mil. km, m 372 mil. obyvateov, 168 mil. pracovnch sl, 135 mil. domcnost. Hodnota exportu pripadajceho na jednho obyvatea predstavuje 3 350 ECU. Na EEP pripad viac ako 40% svetovho obchodu

Obania vetkch 18 krajn EEP maj prvo vone sa pohybova v jeho rmci: i, pracova, podnika, investova alebo kupova nehnutenosti kdekovek v EEP. V EEP sa teda uplatuj tyri vek slobody: von pohyb tovaru, sluieb, osb a kapitlu. Krajiny EZVO shlasili s tm, e znan as existujcej legislatvy E bude zkladom dohody o EEP.
Od vytvorenia EEP sa oakva posilnenie konkurencie, stimulovanie ekonomickho rastu prostrednctvom dosahovania spor z vekovroby a redukcie obchodnch barir. EEP prispieva k prekonaniu nepriamych barir obchodu, k zavedeniu spolonch tandardov, k zneniu viacerch administratvnych prekok obchodu, ktor zvyuj nklady a as vynaloen v svislosti s pohybom tovarov medzi krajinami. Zjednoduili sa coln a hranin formality, zjednotili sa pravidl o pvode tovaru, s ktorm sa obchoduje v EEP. Nijak krajina EEP neme zakza alebo obmedzova import tovarov, ktor vyhovuj uritm minimlnym tandardom EEP.
Hoci vzahy medzi krajinami EZVO a E s vemi rozsiahle a mnohotvrne, as v EEP nie je identick s lenstvom v E, lebo:
- EEP v sebe nezahruje spolon ponohospodrsku politiku E ani spolon rybolovn politiku,
- Vzhadom na to, e EEP nie je colnou niou, neexistuje ani spolon obchodn politika E-EZVO, ani spolon coln tarifa voi nelenom EEP.
Komisia E konzultuje expertov EZVO pri prprave nvrhov novch legislatvnych opatrenia monosti alch konzultcii existuj aj pri posune navrhovanch opatren do Rady ministrov E. Hlavnou politickou intitciou EEP je:
- Rada EEP
- Spolon vbor
- Eurpsky sdny dvor
- Dvor EZVO

Krajiny strednej a vchodnej Eurpy patria k tm ttom, ktor sa v poslednch rokoch stali predmetom prioritnho zujmu EZVO. Krajiny EZVO uzatvorili dohody o vonom obchode so siedmimi vchodoeurpskymi ttmi:
1. 2. esko Slovensko , marec 1992,
3. Poskom, december 1992,
4. Rumunskom, december 1992,
5. Bulharskom, marec 1993,
6. Maarskom, marec 1993,
7. Slovinskom, jl 1995.

Krajiny EZVO otvorili svoje trhy pre mnoh vchodoeurpske vrobky pri vstupe dohd do platnosti. Dohody o vonom obchode medzi EZVO a vchodoeurpskymi krajinami sa opieraj a deklarcie a spoluprci, ktor EZVO s tmito krajinami uzatvorilo v predchdzajcom obdob. Takto deklarcie boli podpsan s Maarskom, Poskom a esko Slovenskom, Bulharskom, Rumunskom, Albnskom. Podobn deklarcie podpsalo EZVO s Estnskom, Lotyskom a Litvou, Slovinskom. Okrem deklarcie pokrvaj aj problematiku ivotnho prostredia, obchod, dopravu a turistiku. Aktivt EZVO venuje osobitn pozornos vzahom s Tureckom, Izraelom a Portugalskom.
Krajiny EZVO sa aktvne zapjaj do rieenia ekonomickch problmov na pde takch multilaterlnych organizci, akmi s napr.: Organizcia pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj (OECD) alebo Svetov obchodn organizcia (WTO).

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=306
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Eurpska integrcia
Mnoho zaujmavost a aktualnych informci k tme sla
tajte alej...

tudujte iba odbory, ktor s akreditovan
O to vie je sklamanie tch, ktorm sa za ich snahu nedostane odmeny. Neistotu prevaj naprklad frekventantky pecializanho kvalifikanho tdia pre vychovvateov kolskch zariaden. "Ke som sa zaujmala o miesto pedagga, vzali ma s vhradou, e si doplnm kvalifikciu," hovor Petra Ferancov z Bratislavy.
tajte alej...

Akcia Raksko Slovensko ponka tipendi
Dobr znalos neminy sa stala na Slovensku vemi aktulnou s prchodom vekch firiem, ktor k nm prichdzaj z nemeckej jazykovej oblasti...
tajte alej...

Und so werden Sie "emotional intelligent"
Auch wenn Forscher herausgefunden haben, dass es offenbar genetische Anlagen fr eine starke Ausprgung emotionaler Intelligenz gibt, lsst sich die emotionale Intelligenz dennoch erlernen und systematisch frdern. Wie haben insgesamt sieben Tipps fr Sie, wie Sie in Alltag und Beruf emotional intelligenter werden knnen.
Lesen Sie weiter..

Wie motiviere ich andere Menschen?
Viele von uns stehen vor der Aufgabe, ein Team oder einzelne Kollegen, vielleicht auch Freunde oder Familienmitglieder fr ein Projekt, eine Aktion oder ein Vorhaben zu motivieren. Schon allein, wenn Sie mit anderen einen Wochenendausflug oder eine Party organisieren wollen, mssen Sie diese oft motivieren. Und wer in einem Team arbeitet oder Mitarbeiter unter sich hat, wei erst recht, wie oft es notwendig ist, andere Menschen zu motivieren. Und manch` einem fllt das sehr schwer.
Lesen Sie weiter... 

Out in the open
Small firms find it hard enough complying with the laws on staff privacy so how much tougher is it for a large multinational with a global e-HR system?
read more... 

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .