Pri rozhodovan je nevyhnutn ma si z oho vybra. Existuje jedna pozoruhodn metda na tvorbu npadov. Jej prstup vyuva liberlny pohad na mylienku ako tak a vyuva jej von asociovanie s mylienkou rieenho problmu. Tto metda sa vol brainstorming.

 

Po prv raz sa tto metda realizovala v USA v roku 1938 a prtomn astnci ju nazvali brainstorming, o v preklade znamen brka, vytriasanie mozgov (brain mozog, storm - brka). Tvorca tejto metdy Alex F .Osborn (1962) vychdzal z tchto prems: udia mnoh mylienky, npady ani nepovedia, lebo sa boja, e s to npady neuskutoniten, blzniv, zl, smiene, nie s v slade s tm, o je napsan v uebniciach, o tvrdia autority, o je konvenn. Nechc sa zosmieni, alebo sa ukza ako hlpi i nepraktick. Toto vak tvorivosti neprospieva, a preto je potrebn prekona socilne a psychick bariry, ktor blokuj vznik novch, netradinch, originlnych npadov. Prvou zsadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie npadov od ich hodnotenia. alou zsadou je, e kvantita vyvolva kvalitu - m je npadov viacej, tm je via pravdepodobnos, e sa medzi nimi objav originlny npad. Najlepie npady sa objavuj spravidla a ku koncu prezencie npadov, ke u vetky konvenn npady s verpan. Tretia zsada brainstonningu vychdza zo synergickho efektu, teda z toho, e ak udia pracuj spolone, navzjom sa inpiruj, pomhaj si atd. vyprodukuj viac npadov, ako ke pracuj individulne a vsledky ich prce sa spotaj. Platnos tchto zsad Osborn a al vskumnci empiricky verifikovali. Ukzalo sa naprklad, e oddelenie tvorby npadov od ich produkcie umonilo vytvorenie a o 90% viac originlnych npadov ako pri tradinom spsobe. ke po vysloven npadu nasleduje jeho posdenie, hodnotenie. Sstredenie sa na kvantitu npadov prinieslo o 78% viac originlnych npadov a synergick efekt - prca v skupine o 70% viac originlnych npadov ako pri individulnej prci lenov skupiny a nslednom ste ich. npadov.( Osborn. 1963)

Za elom realizcie tchto zsad platia v brainstormingu ist pravidl:
1.Pravidlo zkazu kritiky. V priebehu tvorby npadov je zakzan
akkovek kritika npadov. Treba plne vyli aj kritizovanie v zastretej,
alebo neverblnej podobe (kabok, mvnutie ruky a pod.) aj za cenu
vylenia nenapravitene kritizujceho lena z brainstormingovho zasadnutia.
2. Pravidlo uvonenia fantzie. Kad astnk sa m usilova o najviac
uvolni svoju fantziu a predstavivos, riadi sa zsadou, e najneobvyklejie a
zdanlivo najabsurdnejie nvrhy mu by tie najlepie, alebo mu k nim
vies. m je npad divokej a brlivej, tm lepie. pretoe krotenie mylienok
je ovea drahie ako ich invencia. Prkladom takho divokho npadu je zastavi
vodu vodou - zabrni povodni utvorenm hrdze z vriec naplnench vodou).
3.Pravidlo o najvieho potu npadov. Kad astnk sa mus usilova
vyprodukova o najviac npadov. V prpade ustrnutia iniciatvy astnkov
mus zasiahnu a oivi diskusiu svojimi nvrhmi, alebo vytenm zatia
nepouitch monost vedci brainstormingovho zasadnutia (vo vyuovacom
ocese uite).
4.Pravidlo vzjomnej inpircie. Pre spen priebeh brainstormingu je
dleit kombincia a vzjomn spjanie. zdokonaovanie npadov, rozvjanie
mylienok ostatnch a pod.
5. Pravidlo plnej rovnosti astnkov. Poas brainstormingovho
zasadnutia neplatia vzahy nadradenosti a podriadenosti. vetci astnci s si
rovn a poda toho by sa mali aj sprva. Plat iba podriadenos vedcemu
zasadnutia.

Metda brainstormingu sa sklad obyajne z tchto etp:
1.Oboznmenie astnkov s cieom zasadnutia, problmom a s pravidlami
brainstormingu. V tejto etape sa me realizova aj krtka beseda o
problme, alebo krtka "mozgov rozcvika"- netradin rieenie nejakho
miniproblmu, napr. ako by sa dal vyui otvra na pivov fae.
2. Tvorba, produkcia npadov, rieen. Tejto etape sa zvykne hovori aj
vlastn brainstorming. Tu je obzvl᚝ dleit dodra vetky vyie uveden
pravidl brainstormingu. Npady sa odpora psa na tabuu alebo na vek
papier, aby vetci astnci mal neustle pred oami vetky doterajie npady.
Nesmie sa vak uvdza, kto nvrh povedal, pretoe nejde o ud, osoby, ale o
npady, rieenia. astnci sa hlsia a pri jednom vystpen me astnk
poveda iba jeden npad. Optimlny as tejto etapy s dve a tri tvrhodiny s
malmi prestvkami po kadej tvrhodine, aby sa umonila inkubcia.
3. Prestvka. Poda charakteru rieenho problmu me trva niekoko
mint. hodn, ale aj dn. V jej priebehu sa "odosobnia" nvrhy a mu nasta aj
vznamn zmeny v motivcii astnkov brainstormingu.
4. Vyhodnocovanie nvrhov, rieen. Uria sa kritri na hodnotenie
nvrhov. Tchto kritri by nemalo by viac ako 5-6, lebo in sa stan
neprehadnmi, zaradenie nvrhov do istch skupn obdobnch nvrhov, vber
najlepch nvrhov na ich alie rozpracovanie, vber najdivokejch nvrhov na
vahy ako ich mono vyui, zhodnotenie vybranch nvrhov. Je dleit
sstredi sa na to, ako sa npady daj uskutoni a nie na hadanie dvodov,
preo sa to ned. V tejto etape zohrva kov lohu hodnotiace myslenie.
dokazovanie, prca s kritriami a ich dsledkami a pod.

Metda brainstormingu je pre astnkov vemi namhav, vyerpvajca. poda zistenia fyziologickho prieskumu, energetick spotreba astnkov brainstormingu trvajceho hodinu a pol sa rovn desiatim a dvanstim hodinm, normlnej pracovnej zd, e (uri - tefank, 1989). Pri brainstormingu pouitom ako metda vzdelvania nemus s ani tak o njdenie optimlneho rieenia, ako o to, aby sa na danej tme a jej obsahu iaci
vzdelvali (nieomu nauili.) a aby sa prejavili a rozvjali ich tvoriv schopnosti.
Vo vyuovacom procese je mnostvo pn1eitost na vyuitie metdy brainstormingu. Uvdzame niekoko prkladov jeho vyuitia pri vyuovan udskch prv:
Na sformulovanie pojmov lovek, udsk bytos uite umiestni pred iakov nejak vhodn predmet, napr. obrten k na odpadky, a povie im, aby si predstavili, e toto je nvtevnk z vesmru, ktor chce vedie, o s to za bytosti, ktor si hovoria udia. iaci dvaj nvrhy, ktor by mali vesmrnemu nvtevnkovi pomc identifikova ich ako ud. In monos je, e uite povie iakom, e OSN chce vysla do vesmru kozmick lo bez udskej posdky, ktor m informova obyvateov inej planty o ns uoch. Vesmrna lo dosiahne plantu
a o niekoko desiatok rokov. iaci maj navrhova, o m obsahova nklad lode, aby bol pre obyvateov inej planty o najinformatvnej: hudbu, sochy, fotografie, literatru, priemyseln vrobky? Na triednickch hodinch mu iaci navrhn a zdvodni pravidl pre sprvanie sa iakov i uiteov v triede. Zan tm, o by chceli, svojimi prianiami. A v etape hodnotenia sa zo zoznamu ich tob vberu relne poiadavky, zostavia z nich prva a povinnosti, porovnaj a upravia sa poda Konvencie prv dieaa. Podobne sa me postupova pri nvrhu zkladnch princpov pre spoluitie ud na zemi. Metdou brainstormingu mu iaci navrhova monosti skvalitnenia ivotnho prostredia v uebni, kole, okol koly a pod.
Metda brainstormingu sa d vemi efektvne vyui aj pri alom vzdelvan uiteov a pri rieen mnohch problmov koly. Metdou brainstormingom mono riei napr. nvrh problmovch a tvorivch loh z jednotlivch vyuovacch predmetov, nvrh odbornej uebne alebo len niektorch jej ast ako usporiadanie elnej steny, nvrh spsobov hodnotenia tvorivosti iakov, identifikcia tvorivch iakov, nvrh uebnch pomcok, zlepenie prce s nadanmi i neprospievajcimi iakmi at.
Existuj rzne varicie brainstormingu: Psan brainstorming (brainwriting), ktorho podstata spova v tom, e hrok papiera putuje od jednho astnka zasadnutia k druhmu a kad astnk, postupne doho vpe svoj nvrh.
Pingpongov brainstorming je uren iba pre dvoch astnkov. Jeden astnk povie nvrh, na ktor reaguje druh astnk svojim nvrhom, potom op prv at.
Hobo metda. Niektorm astnkom brainstormingu vad, e si nemu problm pokojne premyslie, alebo natudova ho z literatry. Preto M.Bork zaradil do brainstormingu etapu samotdia. Po oboznmen sa s problmom brainstormingu, nasleduje etapa samotdia a a potom nasleduj alie etapy: tvorba nvrhov, Gordonova metda. Gordonova metda Ide v podstate o variant brainstormingu, cieom ktorho je vytvori iba jedno, ale zato nov originlne rieenie problmu. Aby sa to dosiahlo, na zaiatku zasadnutia nikto, okrem vedceho, presne nevie, ak, ak problm sa m riei. astnci rieia problm zoiroka, zo vetkch aspektov, ktor vedci postupne zuuje, a sa nakoniec njde rieenie problmu. Naprklad cieom zasadnutia otvoril diskusiu na tmu Ako mono skladova rzne predmety. Po spresnen pojmu skladovanie sa urili charakteristiky dobrho skladovania. Potom sa diskusia zamerala na spsoby skladovania vec v prrode, v domcnosti, v priemysle. A potom vedci povedal, e ide vlastne o rieenie problmu parkovania ut. Po tejto prvej etape tvorby nvrhov a vberu optimlneho rieenia me po prestvke nasledova etapa, v ktorej sa had optimlny spsob realizcie prijatho rieenia, jeho dsledky at.