Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 26/2003
Vylo: 26. jna 2003
Motto: " Ke u mu nem iadneho nepriatea, potom mus by na om nieo boh. "

Z obsahu:
1/ Editoril
Psycholgia ovplyvovania rozhodovania
Brainstorming
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Rozhodovanie
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Psycholgia ovplyvovania rozhodovania
• Brainstorming

Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Psycholgia ovplyvovania rozhodovania

Nae rozhodovanie je vdy ovplyvnen rznymi aspektmi. Najastejie ide o ovplyvnenie nzorom niekoho inho. Povedzme si teda o ovplyvovan nieo viac.

 

Proces soc. interakcie. Uruje sa v dvoch rovinch:
1,proces spontnny-tvoriv, riadiaci sa vlune vecnou truktrou styku.
2,proces repektujci spolone postavenie jeho astnkov.
Zkladom soc. interakcie je KOMUNIKACIA- t.j. proces prenosu informci t. j. uritch sprv, vznamov v priamom, alebo nepriamom soc. kontakte.

VZNIK:
-biologickm spsobom - e stranm zastnenm na komunikci je schopnos rovnako interpretova- vysvetova si, chpa jednotliv javy a prejavy./vroden, je geneticky dan/
-nebiologickm spsobom - znamen, e strany zastnen na komunikci zskali t schopnos prostrednctvom uenia.

ZNAKY A ICH DRUHY:
-rozumieme akkovek prostriedok, ktorm sa oznauje nejak jav. Tieto znaky rozliujeme:
prrodn zn., konvenn zn.
Prrodn znaky - s vsledkom priamych prrodnch spojen medzi javom a prostriedkom, pomocou ktorho sa tento jav oznauje resp. s vsledkom priamych prrodnch spojen medzi javmi.
Konvenn zn., alebo symboly- nemaj prirodzen vzah k tomu o vyjadruj , tento vzah je zaveden ubovone a vznam symbolu nie je ani zrejm ani priamy.
Najastejm symbolom pouvanm medzi umi je RE t.j. soc. vytvoren systm symbolov. Je najrchlejm a presnm prostriedkom komunikcie medzi umi.

DRUHY SOC INTERAKCIE:
1,nezmern a zmern interakcie
2,spoluprca, saenie, vmena, konflikt
Toto lenenie charakterizoval GOFMAN.
ad1,K NEZMERNEJ - dochdza, akonhle daj udia najavo, e ber na vedomie svoju prtomnos. Tak spsob, kde jedinci nemusia spolu komunikova, ale ber do vahy, e tam s /v akrni, v kine, vo vlaku - akceptujeme ich/dochdza k neverblnej komunikci.
K ZMERNEJ dochdza vtedy, ke udia vzjomne venuj pozornos svojim prejavom.
Stretnutie - jednotka komunikcie - interakcie/poda Gofana/.

ad2,SPOLUPRCA KOOPERCIA - je tak druh soc. interakcie, pri ktorej chc zastnen strany dosiahnu rovnak cie. Dosiahnutie tohto ciea ktoroukovek z nich je podmienen sinnosou obidvoch strn pri jeho dosahovan. Ku kooperci by malo djs vtedy, ke jednotlivci usdia, e ich ance na dosiahnutie ciea s vie v prpade, ke sa obidve strany podieaj na plnen tohto ciea. V druhom prpade, ke usdia, e vzjomnou sinnosou s inmi sa zvyuj ance na dosiahnutie cie za ovea krat as.
SڍAENIE - druh soc. interakcie, pri ktorej chc zastnen strany dosiahnu rovnak cie. Ale jeho dosiahnutie jednou stranou vyluuje jeho dosiahnutie inmi stranami. /port/
VMENA - druh soc. interakcie, pri ktorej chc obidve strany dosiahnu rzne ciele, priom dosiahnutie ciea kadej strany podmieuje dosiahnutie cieov inch strn./obchod/

DVE ROVE KONFLIKTOV:
1.zastnen strany nedodriavaj iadne pravidl
2.pri ktorom sa pravidl dodriavaj
Vyjednvanie je konflikt pri ktorom sa pravidl dodriavaj a ciele sa dosahuj bez pouitia nsilia.
Socilny vzah

-tak druh opakovanej interakcie, ktor prebieha poda uritho vzoru. Inmi slovami o soc. vzahoch sa hovor vtedy ak existuje vek pravdepodobnos rovnakej postupnosti priebehu opakovanej interakcie./partnersk, kamartske.../.
Rozdiel: soc. vzah je menej spontnny a lepie predpovedaten jav.
Druhy soc. vzahov:

1.osobn vzah
2.pozin vzah
ad.1.vzahom konkrtnych osb, takto vzah sa vytvra v procese dlhodobejej a bezprostrednej interakcie ud, poas ktorej sa spracvaj, zskavaj sksenosti jeden o druhom. /proces zoznamovania/
ad.2.statusov vzah nadriaden a podriaden t.j. tak druh soc. vzah, ktor vyaduje bezprostredn poznanie sa osb, ktormu mus predchdza proces zoznamovania sa tchto osb a napriek tomu osoby zastujce sa na tomto vzahu vedia, ako sa maj a bud k sebe sprva.

 

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=322
Reakcia na lnok: .

Nov lnok:  Brainstorming

Pri rozhodovan je nevyhnutn ma si z oho vybra. Existuje jedna pozoruhodn metda na tvorbu npadov. Jej prstup vyuva liberlny pohad na mylienku ako tak a vyuva jej von asociovanie s mylienkou rieenho problmu. Tto metda sa vol brainstorming.

 

Po prv raz sa tto metda realizovala v USA v roku 1938 a prtomn astnci ju nazvali brainstorming, o v preklade znamen brka, vytriasanie mozgov (brain mozog, storm - brka). Tvorca tejto metdy Alex F .Osborn (1962) vychdzal z tchto prems: udia mnoh mylienky, npady ani nepovedia, lebo sa boja, e s to npady neuskutoniten, blzniv, zl, smiene, nie s v slade s tm, o je napsan v uebniciach, o tvrdia autority, o je konvenn. Nechc sa zosmieni, alebo sa ukza ako hlpi i nepraktick. Toto vak tvorivosti neprospieva, a preto je potrebn prekona socilne a psychick bariry, ktor blokuj vznik novch, netradinch, originlnych npadov. Prvou zsadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie npadov od ich hodnotenia. alou zsadou je, e kvantita vyvolva kvalitu - m je npadov viacej, tm je via pravdepodobnos, e sa medzi nimi objav originlny npad. Najlepie npady sa objavuj spravidla a ku koncu prezencie npadov, ke u vetky konvenn npady s verpan. Tretia zsada brainstonningu vychdza zo synergickho efektu, teda z toho, e ak udia pracuj spolone, navzjom sa inpiruj, pomhaj si atd. vyprodukuj viac npadov, ako ke pracuj individulne a vsledky ich prce sa spotaj. Platnos tchto zsad Osborn a al vskumnci empiricky verifikovali. Ukzalo sa naprklad, e oddelenie tvorby npadov od ich produkcie umonilo vytvorenie a o 90% viac originlnych npadov ako pri tradinom spsobe. ke po vysloven npadu nasleduje jeho posdenie, hodnotenie. Sstredenie sa na kvantitu npadov prinieslo o 78% viac originlnych npadov a synergick efekt - prca v skupine o 70% viac originlnych npadov ako pri individulnej prci lenov skupiny a nslednom ste ich. npadov.( Osborn. 1963)

Za elom realizcie tchto zsad platia v brainstormingu ist pravidl:
1.Pravidlo zkazu kritiky. V priebehu tvorby npadov je zakzan
akkovek kritika npadov. Treba plne vyli aj kritizovanie v zastretej,
alebo neverblnej podobe (kabok, mvnutie ruky a pod.) aj za cenu
vylenia nenapravitene kritizujceho lena z brainstormingovho zasadnutia.
2. Pravidlo uvonenia fantzie. Kad astnk sa m usilova o najviac
uvolni svoju fantziu a predstavivos, riadi sa zsadou, e najneobvyklejie a
zdanlivo najabsurdnejie nvrhy mu by tie najlepie, alebo mu k nim
vies. m je npad divokej a brlivej, tm lepie. pretoe krotenie mylienok
je ovea drahie ako ich invencia. Prkladom takho divokho npadu je zastavi
vodu vodou - zabrni povodni utvorenm hrdze z vriec naplnench vodou).
3.Pravidlo o najvieho potu npadov. Kad astnk sa mus usilova
vyprodukova o najviac npadov. V prpade ustrnutia iniciatvy astnkov
mus zasiahnu a oivi diskusiu svojimi nvrhmi, alebo vytenm zatia
nepouitch monost vedci brainstormingovho zasadnutia (vo vyuovacom
ocese uite).
4.Pravidlo vzjomnej inpircie. Pre spen priebeh brainstormingu je
dleit kombincia a vzjomn spjanie. zdokonaovanie npadov, rozvjanie
mylienok ostatnch a pod.
5. Pravidlo plnej rovnosti astnkov. Poas brainstormingovho
zasadnutia neplatia vzahy nadradenosti a podriadenosti. vetci astnci s si
rovn a poda toho by sa mali aj sprva. Plat iba podriadenos vedcemu
zasadnutia.

Metda brainstormingu sa sklad obyajne z tchto etp:
1.Oboznmenie astnkov s cieom zasadnutia, problmom a s pravidlami
brainstormingu. V tejto etape sa me realizova aj krtka beseda o
problme, alebo krtka "mozgov rozcvika"- netradin rieenie nejakho
miniproblmu, napr. ako by sa dal vyui otvra na pivov fae.
2. Tvorba, produkcia npadov, rieen. Tejto etape sa zvykne hovori aj
vlastn brainstorming. Tu je obzvl᚝ dleit dodra vetky vyie uveden
pravidl brainstormingu. Npady sa odpora psa na tabuu alebo na vek
papier, aby vetci astnci mal neustle pred oami vetky doterajie npady.
Nesmie sa vak uvdza, kto nvrh povedal, pretoe nejde o ud, osoby, ale o
npady, rieenia. astnci sa hlsia a pri jednom vystpen me astnk
poveda iba jeden npad. Optimlny as tejto etapy s dve a tri tvrhodiny s
malmi prestvkami po kadej tvrhodine, aby sa umonila inkubcia.
3. Prestvka. Poda charakteru rieenho problmu me trva niekoko
mint. hodn, ale aj dn. V jej priebehu sa "odosobnia" nvrhy a mu nasta aj
vznamn zmeny v motivcii astnkov brainstormingu.
4. Vyhodnocovanie nvrhov, rieen. Uria sa kritri na hodnotenie
nvrhov. Tchto kritri by nemalo by viac ako 5-6, lebo in sa stan
neprehadnmi, zaradenie nvrhov do istch skupn obdobnch nvrhov, vber
najlepch nvrhov na ich alie rozpracovanie, vber najdivokejch nvrhov na
vahy ako ich mono vyui, zhodnotenie vybranch nvrhov. Je dleit
sstredi sa na to, ako sa npady daj uskutoni a nie na hadanie dvodov,
preo sa to ned. V tejto etape zohrva kov lohu hodnotiace myslenie.
dokazovanie, prca s kritriami a ich dsledkami a pod.

Metda brainstormingu je pre astnkov vemi namhav, vyerpvajca. poda zistenia fyziologickho prieskumu, energetick spotreba astnkov brainstormingu trvajceho hodinu a pol sa rovn desiatim a dvanstim hodinm, normlnej pracovnej zd, e (uri - tefank, 1989). Pri brainstormingu pouitom ako metda vzdelvania nemus s ani tak o njdenie optimlneho rieenia, ako o to, aby sa na danej tme a jej obsahu iaci
vzdelvali (nieomu nauili.) a aby sa prejavili a rozvjali ich tvoriv schopnosti.
Vo vyuovacom procese je mnostvo pn1eitost na vyuitie metdy brainstormingu. Uvdzame niekoko prkladov jeho vyuitia pri vyuovan udskch prv:
Na sformulovanie pojmov lovek, udsk bytos uite umiestni pred iakov nejak vhodn predmet, napr. obrten k na odpadky, a povie im, aby si predstavili, e toto je nvtevnk z vesmru, ktor chce vedie, o s to za bytosti, ktor si hovoria udia. iaci dvaj nvrhy, ktor by mali vesmrnemu nvtevnkovi pomc identifikova ich ako ud. In monos je, e uite povie iakom, e OSN chce vysla do vesmru kozmick lo bez udskej posdky, ktor m informova obyvateov inej planty o ns uoch. Vesmrna lo dosiahne plantu
a o niekoko desiatok rokov. iaci maj navrhova, o m obsahova nklad lode, aby bol pre obyvateov inej planty o najinformatvnej: hudbu, sochy, fotografie, literatru, priemyseln vrobky? Na triednickch hodinch mu iaci navrhn a zdvodni pravidl pre sprvanie sa iakov i uiteov v triede. Zan tm, o by chceli, svojimi prianiami. A v etape hodnotenia sa zo zoznamu ich tob vberu relne poiadavky, zostavia z nich prva a povinnosti, porovnaj a upravia sa poda Konvencie prv dieaa. Podobne sa me postupova pri nvrhu zkladnch princpov pre spoluitie ud na zemi. Metdou brainstormingu mu iaci navrhova monosti skvalitnenia ivotnho prostredia v uebni, kole, okol koly a pod.

Metda brainstormingu sa d vemi efektvne vyui aj pri alom vzdelvan uiteov a pri rieen mnohch problmov koly. Metdou brainstormingom mono riei napr. nvrh problmovch a tvorivch loh z jednotlivch vyuovacch predmetov, nvrh odbornej uebne alebo len niektorch jej ast ako usporiadanie elnej steny, nvrh spsobov hodnotenia tvorivosti iakov, identifikcia tvorivch iakov, nvrh uebnch pomcok, zlepenie prce s nadanmi i neprospievajcimi iakmi at.

Existuj rzne varicie brainstormingu: Psan brainstorming (brainwriting), ktorho podstata spova v tom, e hrok papiera putuje od jednho astnka zasadnutia k druhmu a kad astnk, postupne doho vpe svoj nvrh.
Pingpongov brainstorming je uren iba pre dvoch astnkov. Jeden astnk povie nvrh, na ktor reaguje druh astnk svojim nvrhom, potom op prv at.
Hobo metda. Niektorm astnkom brainstormingu vad, e si nemu problm pokojne premyslie, alebo natudova ho z literatry. Preto M.Bork zaradil do brainstormingu etapu samotdia. Po oboznmen sa s problmom brainstormingu, nasleduje etapa samotdia a a potom nasleduj alie etapy: tvorba nvrhov, Gordonova metda. Gordonova metda Ide v podstate o variant brainstormingu, cieom ktorho je vytvori iba jedno, ale zato nov originlne rieenie problmu. Aby sa to dosiahlo, na zaiatku zasadnutia nikto, okrem vedceho, presne nevie, ak, ak problm sa m riei. astnci rieia problm zoiroka, zo vetkch aspektov, ktor vedci postupne zuuje, a sa nakoniec njde rieenie problmu. Naprklad cieom zasadnutia otvoril diskusiu na tmu Ako mono skladova rzne predmety. Po spresnen pojmu skladovanie sa urili charakteristiky dobrho skladovania. Potom sa diskusia zamerala na spsoby skladovania vec v prrode, v domcnosti, v priemysle. A potom vedci povedal, e ide vlastne o rieenie problmu parkovania ut. Po tejto prvej etape tvorby nvrhov a vberu optimlneho rieenia me po prestvke nasledova etapa, v ktorej sa had optimlny spsob realizcie prijatho rieenia, jeho dsledky at.

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=323
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Osobn poradca: hadte si prcu efektvne?
Niektorch z nich pohlt trh, in s zaaen spltkami, mnoh s printen redukova svoje vlastn tmy a nazvaj to prispsobenie sa trhu. Tlak na jednotlivch poradcov sa zvyuje, boj o kadho zkaznka sa stva stle am.
tajte alej...

Nemm prcu, dvod: prli vysok kvalifikcia
Najviac nezamestnanch je poda tatistk medzi tmi, ktor maj nzku kvalifikciu. Preto vetci tvrdia: vzdelvajte sa, tudujte, vyuite kad monos zska nov sksenosti! Ke si raz budete pri hadan prce psa ivotopis, budete na tom tm lepie, m vyie vzdelanie ste absolvovali, m viac jazykov ovldate, m lepie dokete pracova s potaom.  Nemus to vak vdy by pravda. 
tajte alej...

Mediation - was ist das genau?
Die Methode der Mediation wird inzwischen auch in Deutschland immer bekannter. In den USA inzwischen weit verbreitet, ist sie dort eine professionelle Methode, um in Konfliktfllen zu einvernehmlichen Lsungen zu kommen.
lesen Sie weiter...

Frauen und Computer: Weibliche IT-Fachkrfte eklatant unterreprsentiert
Die Ursache liegt laut einer aktuellen Studie vor allem am IT-Ausbildungsangebot, das sich vorwiegend an den Bedrfnissen von Mnnern orientiert.
lesen Sie weiter...

Higher pay may be layoff target
Employees who earn more than their colleagues may be especially vulnerable to layoffs in this sluggish economy.
read more...

Survival Kit for Project Managers
So you think you`re stressed out? Imagine changing places with Judith Reynolds, the Quintiles project manager running trials for a new osteoporosis drug. Her project involves 17,000 patients in 16 countries. Her team has 200 members -- including physicians, nurses, statisticians, and software specialists -- and will process 2 million pages of clinical data. The trials have been going for three years and may last another five.
read more...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .