Pod pojmom nezamestnanos sa rozumie zva nedobrovon a dlhotrvajce preruenie prce. Medzi zamestnancom a zamestnvateom neexistuje, alebo bol preruen pracovnoprvny vzah.

Urit miera nezamestnanosti je sprievodnm javom aj v prune sa rozvjajcich ekonomikch. Hovor sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktor svis s trvalou truktrou ekonomiky, vinou sa hovor o dvoch a tyroch percentch prceschopnho obyvatestva.

V trhovej ekonomike nemaj vetci prceschopn prcu. Z tohto hadiska rozdeujeme pracovn sily na 2 skupiny: a/ zamestnan
- s to t, ktor maj prcu /sem patria aj t, ktor pracuj, ale momentlne absentuj z prce pre chorobu, trajky alebo dovolenku/ b/ nezamestnan
- udia bez prce, ktor vak aktvne hadaj prcu Pracovn sily tvoria zamestnan, ale aj nezamestnan.

udia bez prce, ktor nehadaj prcu, s mimo pracovn silu.

Typy nezamestnanosti

Sasn makroekonmia pri objasovan nezamestnanosti, a najm vo vzahu k inflcii, pouva koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti.

Prirodzen miera nezamestnanosti je tak miera nezamestnanosti, pri ktorej poet nezamestnanch je ni alebo sa rovn potu vonch pracovnch miest. Takto nezamestnanos je oznaovan tie ako dobrovon nezamestnanos.

Poznme nasledovn typy nezamestnanosti :

Loklna (miestna) alebo profesn nezamestnanos : vyplva z nemonosti obyvatestva sahova sa za prcou alebo z nedostatonej kvalifikcie pracovnej sily. Kvalifikcia nezamestnanch nezodpoved existujcim pracovnm ponukm, alebo nezamestnan nebvaj v mieste, kde sa zamestnanie ponka.

Seznna nezamestnanos : niektor ekonomick innosti maj seznny charakter (zber rody, letn turistika ...).

Zastret ( skryt ) nezamestnanos : existuje vo vine chudobnch, ekonomicky nerozvinutch krajn, vo vekomestch a pod.

Dobrovon nezamestnanos : zana sa objavova v niektorch ttoch, kde podpory v nezamestnanosti s dostatone vysok na zabezpeenie istho ivotnho tandardu a noh obania preto volia neinnos. Spsobuje ju i uspokojenie nezamestnanch s danm tandardom ivota. U ns je to naprklad vemi mal rozdiel medzi minimlnou mzdou a stanovenm ivotnm minimom. Tto udia odmietaj prcu, ktor im sprostredkvaj rady prce. Pritom ich zujem o prcu me by predstieran, formlny. Je to skupina ud, ktor pol roka poberaj hmotn zabezpeenie v nezamestnanosti, potom prechdzaj na socilne dvky.

Frikn /doasn/ : nezamestnanos Je zaprinen migrciou pracovnch sl, zmenami zamestnania i zmenami zaprinench ivotnm cyklom. V ekonomike vdy existuj udia, ktor hadaj zamestnanie, lebo ukonili vzdelanie alebo zmenili bydlisko, resp. hadaj nov zamestnanie.

truktrna a technologick nezamestnanos : vyplva z modifikcie ekonomickch truktr ( pokles v abe uhlia ) Dochdza k nej vtedy, ke je neslad medzi ponukou a dopytom po pracovnch silch. Znamen to, e dopyt po uritej prci stpa, dopyt po inom druhu prce kles, zatia o ponuka sa nesta prune prispsobi.

Cyklick nezamestnanos : vyplva z hospodrskych krz a je najvnejia. Je zaprinen nzkym dopytom po pracovnch silch v uritch odboroch alebo odvetviach. Rozliovanie medzi cyklickou a inmi typmi nezamestnanosti sli na charakteristiku celkovho stavu trhu prce. Ak je na trhu prce celkov rovnovha, me s len o trukturlnu, resp. frikn nezamestnanos. Cyklick nezamestnanos vznik vtedy, ke celkov rovnovha je poruen, ekonomika smeruje pomalou dynamikou. Nedobrovon nezamestnanos vyjadruje stav v ekonomike, ke poet vonch pracovnch sl je absoltne v ne poet vonch pracovnch miest. Pri nedobrovonej nezamestnanosti je miera nezamestnanosti vyia, ako je prirodzen miera nezamestnanosti. Vldy sa snaia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanos na rovni prirodzenej miery nezamestnanosti. K tomu smeruj mnoh vldne opatrenia, aby v ekonomike nebola prevaha ponuky nad dopytom na trhu prce prli vysok. Percento plnej zamestnanosti nie je kontantn, m tendenciu rs v zvislosti od rozdielu medzi potom nezamestnanch a potom vonch pracovnch miest. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktor psobia na ceny a mzdy v smere rastu a poklesu, s v rovnovhe. Cenov i mzdov inflcia s stabiln, bez tendencie k akcelercii i poklesu inflcie. V ekonomikch zameranch na opatrenia proti nrastu inflcie, prirodzen miera nezamestnanosti znamen najniiu rove, ktor sa me udra. Predstavuje najvyiu prstupn rove nezamestnanosti a zodpoved potencilnemu nrodnmu outputu. Vo veobecnosti mono kontatova, e hospodrska politika sa neusiluje o mieru zamestnanosti nad potencilny GDP alebo o mieru nezamestnanosti pod prirodzen mieru. V opanom prpade to vedie k rastcej inflcii.

Priny nezamestnanosti

Pokia by trh prce bol trhom dokonalm, kde by prun mzdy zabezpeovali obnovovanie rovnovhy medzi ponukou pracovnch sl a dopytom po nich, vek as tohoto problmu by sa vyrieila u na trhu prce. Potom by existovala len dobrovon nezamestnanos spsoben tm, e as prceschopnho obyvatestva povauje relne mzdy za prli nzke, za ktor nie je ochotn pracova. Trh prce m charakter trhu administratvneho, kde s neprun mzdy a dlhodobejie nerovnovhy medzi ponukou prce a dopytom po prci.

Phillipsova krivka
Na svislosti medzi inflciou /rastom cien/ a nezamestnanosou poukzal A. W. Phillps, ktor v publikcii " Vzah medzi nezamestnanosou a mierou zmien miezd", vydanej v roku 1958, analyzoval veobecn vzahy medzi dopytom, ponukou a cenou tovarov a sluieb s aplikciou na trh prce. Poda neho medzi vvojom miery
nezamestnanosti a zmenami nominlnych mzdovch sadzieb je nelinerny vzah. Diskusie okolo tejto krivky viedli k tvrdeniu, e plat len pri potlanej inflcii a nezamestnanosti a nemono ju aplikova pri chronickej inflcii. Phillipsova krivka vyjadruje vzjomn vzah medzi zmenami nominlnych miezd a mierou nezamestnanosti. Tvar krivky je dan menlivosou nominlnych miezd, ktor sa prudko zvyuj pri rastcom dopyte po pracovnch silch, ale nepatrne sa zniuj pri rastcej nezamestnanosti Nezamestnanos sa zniuje, dopyt po pracovnch silch sa zvyuje opatreniami, ktor podporuj vvoj celkovho dopytu. Rastci dopyt po pracovnch silch zvyuje nominlne mzdy a vyvolva inflciu a pri "uritej" miere nezamestnanosti.