Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 28/2003
Vylo: 10. jla 2003
Motto: " Umiernenos je katastroflna vec. Ni nie je tak spen ako vstrednos."

Z obsahu:
1/ Editoril
Nezamestnanos
Ako sa zarba na brigdach
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Brigdnicke prce
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Nezamestnanos
• Ako sa zarba na brigdach

Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Nezamestnanos

Pod pojmom nezamestnanos sa rozumie zva nedobrovon a dlhotrvajce preruenie prce. Medzi zamestnancom a zamestnvateom neexistuje, alebo bol preruen pracovnoprvny vzah.

Urit miera nezamestnanosti je sprievodnm javom aj v prune sa rozvjajcich ekonomikch. Hovor sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktor svis s trvalou truktrou ekonomiky, vinou sa hovor o dvoch a tyroch percentch prceschopnho obyvatestva.

V trhovej ekonomike nemaj vetci prceschopn prcu. Z tohto hadiska rozdeujeme pracovn sily na 2 skupiny: a/ zamestnan
- s to t, ktor maj prcu /sem patria aj t, ktor pracuj, ale momentlne absentuj z prce pre chorobu, trajky alebo dovolenku/ b/ nezamestnan
- udia bez prce, ktor vak aktvne hadaj prcu Pracovn sily tvoria zamestnan, ale aj nezamestnan.

udia bez prce, ktor nehadaj prcu, s mimo pracovn silu.

Typy nezamestnanosti

Sasn makroekonmia pri objasovan nezamestnanosti, a najm vo vzahu k inflcii, pouva koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti.

Prirodzen miera nezamestnanosti je tak miera nezamestnanosti, pri ktorej poet nezamestnanch je ni alebo sa rovn potu vonch pracovnch miest. Takto nezamestnanos je oznaovan tie ako dobrovon nezamestnanos.

Poznme nasledovn typy nezamestnanosti :

Loklna (miestna) alebo profesn nezamestnanos : vyplva z nemonosti obyvatestva sahova sa za prcou alebo z nedostatonej kvalifikcie pracovnej sily. Kvalifikcia nezamestnanch nezodpoved existujcim pracovnm ponukm, alebo nezamestnan nebvaj v mieste, kde sa zamestnanie ponka.

Seznna nezamestnanos : niektor ekonomick innosti maj seznny charakter (zber rody, letn turistika ...).

Zastret ( skryt ) nezamestnanos : existuje vo vine chudobnch, ekonomicky nerozvinutch krajn, vo vekomestch a pod.

Dobrovon nezamestnanos : zana sa objavova v niektorch ttoch, kde podpory v nezamestnanosti s dostatone vysok na zabezpeenie istho ivotnho tandardu a noh obania preto volia neinnos. Spsobuje ju i uspokojenie nezamestnanch s danm tandardom ivota. U ns je to naprklad vemi mal rozdiel medzi minimlnou mzdou a stanovenm ivotnm minimom. Tto udia odmietaj prcu, ktor im sprostredkvaj rady prce. Pritom ich zujem o prcu me by predstieran, formlny. Je to skupina ud, ktor pol roka poberaj hmotn zabezpeenie v nezamestnanosti, potom prechdzaj na socilne dvky.

Frikn /doasn/ : nezamestnanos Je zaprinen migrciou pracovnch sl, zmenami zamestnania i zmenami zaprinench ivotnm cyklom. V ekonomike vdy existuj udia, ktor hadaj zamestnanie, lebo ukonili vzdelanie alebo zmenili bydlisko, resp. hadaj nov zamestnanie.

truktrna a technologick nezamestnanos : vyplva z modifikcie ekonomickch truktr ( pokles v abe uhlia ) Dochdza k nej vtedy, ke je neslad medzi ponukou a dopytom po pracovnch silch. Znamen to, e dopyt po uritej prci stpa, dopyt po inom druhu prce kles, zatia o ponuka sa nesta prune prispsobi.

Cyklick nezamestnanos : vyplva z hospodrskych krz a je najvnejia. Je zaprinen nzkym dopytom po pracovnch silch v uritch odboroch alebo odvetviach. Rozliovanie medzi cyklickou a inmi typmi nezamestnanosti sli na charakteristiku celkovho stavu trhu prce. Ak je na trhu prce celkov rovnovha, me s len o trukturlnu, resp. frikn nezamestnanos. Cyklick nezamestnanos vznik vtedy, ke celkov rovnovha je poruen, ekonomika smeruje pomalou dynamikou. Nedobrovon nezamestnanos vyjadruje stav v ekonomike, ke poet vonch pracovnch sl je absoltne v ne poet vonch pracovnch miest. Pri nedobrovonej nezamestnanosti je miera nezamestnanosti vyia, ako je prirodzen miera nezamestnanosti. Vldy sa snaia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanos na rovni prirodzenej miery nezamestnanosti. K tomu smeruj mnoh vldne opatrenia, aby v ekonomike nebola prevaha ponuky nad dopytom na trhu prce prli vysok. Percento plnej zamestnanosti nie je kontantn, m tendenciu rs v zvislosti od rozdielu medzi potom nezamestnanch a potom vonch pracovnch miest. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktor psobia na ceny a mzdy v smere rastu a poklesu, s v rovnovhe. Cenov i mzdov inflcia s stabiln, bez tendencie k akcelercii i poklesu inflcie. V ekonomikch zameranch na opatrenia proti nrastu inflcie, prirodzen miera nezamestnanosti znamen najniiu rove, ktor sa me udra. Predstavuje najvyiu prstupn rove nezamestnanosti a zodpoved potencilnemu nrodnmu outputu. Vo veobecnosti mono kontatova, e hospodrska politika sa neusiluje o mieru zamestnanosti nad potencilny GDP alebo o mieru nezamestnanosti pod prirodzen mieru. V opanom prpade to vedie k rastcej inflcii.

Priny nezamestnanosti

Pokia by trh prce bol trhom dokonalm, kde by prun mzdy zabezpeovali obnovovanie rovnovhy medzi ponukou pracovnch sl a dopytom po nich, vek as tohoto problmu by sa vyrieila u na trhu prce. Potom by existovala len dobrovon nezamestnanos spsoben tm, e as prceschopnho obyvatestva povauje relne mzdy za prli nzke, za ktor nie je ochotn pracova. Trh prce m charakter trhu administratvneho, kde s neprun mzdy a dlhodobejie nerovnovhy medzi ponukou prce a dopytom po prci.

Phillipsova krivka
Na svislosti medzi inflciou /rastom cien/ a nezamestnanosou poukzal A. W. Phillps, ktor v publikcii " Vzah medzi nezamestnanosou a mierou zmien miezd", vydanej v roku 1958, analyzoval veobecn vzahy medzi dopytom, ponukou a cenou tovarov a sluieb s aplikciou na trh prce. Poda neho medzi vvojom miery
nezamestnanosti a zmenami nominlnych mzdovch sadzieb je nelinerny vzah. Diskusie okolo tejto krivky viedli k tvrdeniu, e plat len pri potlanej inflcii a nezamestnanosti a nemono ju aplikova pri chronickej inflcii. Phillipsova krivka vyjadruje vzjomn vzah medzi zmenami nominlnych miezd a mierou nezamestnanosti. Tvar krivky je dan menlivosou nominlnych miezd, ktor sa prudko zvyuj pri rastcom dopyte po pracovnch silch, ale nepatrne sa zniuj pri rastcej nezamestnanosti Nezamestnanos sa zniuje, dopyt po pracovnch silch sa zvyuje opatreniami, ktor podporuj vvoj celkovho dopytu. Rastci dopyt po pracovnch silch zvyuje nominlne mzdy a vyvolva inflciu a pri "uritej" miere nezamestnanosti.

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=330
Reakcia na lnok: .

Nov lnok:  Ako sa zarba na brigdach

Najvyie sumy za hodinu prce zarbaj tudenti v Bratislave. Len vnimone vak cena prce klesne pod tridsa korn na hodinu.

 

Poda Ing. Radomra Szaba, konatea spolonosti tudentsk servis, v Bratislave nekles ist zrobok za hodinu pod 42 korn. Horn hranica zvis od druhu prce. V Koiciach sa hodinov ist mzda pohybuje okolo 38 korn. V alch reginoch sa pohybuje v rozmedz od 35 do 40 korn. Dana Kakov hovor, e agentra Noslu garantuje minimlnu hodinov sadzbu pre brigdnikov v Bratislave 32 Sk, v inch slovenskch mestch 30 Sk. "Ale skuton priemern sadzby sa pohybuj od 35 do 48 Sk na hodinu. Zvis to od typu a odbornosti prce, me to by teda aj 50 a 70 korn na hodinu." Kontaktn osoba v alej agentre Plus uviedla, e cena hodinovej prce v Bratislave nejde pod 45 korn. Najastejie sa pohybuje medzi 55 a 60 korunami.

 

Vdy sa informujte o vke mzdy - stva sa toti, e niektor hypermarkety sa snaia stlai cenu brigdnickej prce za hodinu na o najniiu cenu - na 28-29 korn. "Stva sa to v Koiciach a najastejie sa takto sprvaj hypermarkety," dodva R. Szab.

Najviac prleitost je v hlavnom meste. Ale ani v alch vch mestch sa nemu tudenti saova na nedostatok prce. Vka zrobku sa odvja od potu odrobench hodn alebo ikovnosti tudentov.

 

Najjednoduchie je spolupracova s niektorou z agentr, ktor sa zaober aj sprostredkovanm krtkodobch brigd tudentov. Ako prv kontakt sta internetov adresa. Ak vak mte o prcu serizny zujem, muste sa osobne vybra do kancelrie agentry.

Vladimr evk z agentry tudentsk servis, ale aj Dana Kakov hovoria, e viac prleitost je na manulnu prcu. Od pomocnch prc na stavbe a po sahovanie alebo prcu v tlaiarni. O nieo ahia je prca pri dokladan tovaru v obchodoch, rozna letky mu aj stredokolci. Vysokokolci si mu privyrobi aj pri tlmoen a dievat na rznych promo akcich.

 

Jednoduch systm

Systm, ktorm pracuj so tudentmi personlne agentry, je v podstate rovnak. Zkladn informcie o prci tudent zska aj na internete. Ak m o prcu zujem, zjde do kancelrie a uzavrie s agentrou zmluvu alebo dohodu o prci tudentov. Oplat sa slune obliec - aj to me rozhodn, i sa agentra rozhodne uzavrie s vami zmluvu, resp. pri vbere vhodnej prce pre vs.

Potom agentra tudenta "prenajme" svojmu klientovi - firme, ktor potrebuje vpomoc. "Agentra vedie tudentovi mzdov agendu, mzdu mu vyplca bu v hotovosti, alebo priamo na et," vysvetuje D. Kakov z Nosluu.

V agentrach sa mete zaregistrova a uvies, o ak prcu mte zujem. Zvyajne uvediete, kedy ste k dispozcii a nechte na seba kontakt. Ak podpete dohodu, mete pracova ihne, ako sa naskytne vhodn brigda.

Nie je na kodu priebene sledova aktulne ponuky brigdnickch miest na internete alebo sa pravidelne pta na situciu. Mete zareagova, ke sa vm brigda hod.

Ak vm nepreka prca s potravinami, vybavte si zdravotn preukaz. Pripravte si aj doklad o dennom tdiu. Hoci, ako hovor R. Szab, dnes sa u vemi nerozliuje medzi brigdami tudentov a nezamestnanch absolventov.

V echch je prce dos

Ak mte osemns rokov, mete sa vybra na Moravu a zarobi si v potravinrskych podnikoch. "Najv zujem o brigdy na Morave je na strednom a vchodnom Slovensku," hovor R. Szab zo tudentskho servisu. Ide o trojtdov pracovn pobyty. "Podmienkou je plnoletos, pretoe tu u hovorme o pobyte v zahrani."

Za tri tdne nezarobte menej ako ptisc eskch korn v istom. "Zvyajne vak vyplcame 7- a 8-tisc eskch korn," dodva R. Szab. Zmluvu o prci op podpete s agentrou, ktor vs "prenajme" potravinrskemu podniku.

"esk vlda priznva, e v eskej republike chba asi desa percent pracovnkov na pomocn prce. Tento hendikep zapaj dovozom pracovnej sily - aj zo Slovenska," pokrauje R. Szab. O prcu v R maj zujem tak tudenti, ako aj mlad nezamestnan. R. Szab predpoklad, e s takmto dovozom pracovnej sily sa stretneme aj na Slovensku - po vstupe do nie.

Vnimkou v zujme o manulne brigdy v echch je Bratislava. "Tam je dostatok pracovnch prleitost. Trfam si poveda, e keby sme mali o pdesiat percent viac zujemcov, dokeme ich umiestni," hovor R. Szab zo tudentskej spolonosti.

"O tudentov je stle vek zujem z viacerch dvodov," mieni Dana Kakov z agentry Noslu. "Aj jednoduch manulnu prcu urobia kvalitne. S k dispozcii 24 hodn denne, sedem dn v tdni."

 

Preo agentra

  V agentre njdete irok ponuku prc pre tudentov.

  Agentry rchlo informuj tudentov o monej prci.

  Agentra garantuje vyplatenie mzdy - aj v prpade, e klient nezaplatil za vykonan prcu.

  Agentra zabezpe mzdov agendu.

  tudenti agentre neplatia za sprostredkovanie prce.

  Pracuje sa za vopred stanoven mzdu.

Koko zarobte za hodinu

  Bratislava: ist hodinov zrobok nekles pod 32 Sk, najastejie je vak vy ako 40 korn, pri niektorch druhoch prce me dosiahnu aj 100 Sk

  Koice: priemern hodinov mzda by nemala klesn pod 35 Sk, niektor hypermarkety vak ponkaj aj mzdu pod 30 Sk

  alie mest: za hodinu by ste v istom mali zarobi najmenej 30 Sk, o mzde sa informujte vdy vopred - agentra hodinov plcu garantuje.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=331
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Otravn kolegovia zapriuj odchody z prce
Zdruenie 1500 pracujcich z firmy Office Angels zistilo, e jeden z troch zamestnancov opa svoje zamestnanie kvli "otravnm" kolegom. Informan server Ananova uvdza, e medzi ich najvie priestupky patr hlasn povanie odkazov, nadvanie potaom a odmietnutie spravi spolupracovnkom lku aju.
tajte alej...

Kvli zlozvykom svojich kolegov uvauje tretina zamestnancov o vpovedi
Londn 5. jla (TASR) - Tretina zamestnancov v Britnii uvauje o podan vpovede vaka neprjemnch zvykom svojich kolegov. Vyplva to z vsledkov prieskumu spolonosti Office Angels. 
tajte alej...

Chcete sa uchdza o financie z eurpskych zdrojov?
Viete, e aj uchdzai zo Slovenska sa u mu uchdza o finann zdroje z niektorch programov Eurpskej komisie? Viete ako sa o tieto peniaze treba uchdza, ako napsa projekt alebo grant?
tajte alej...

Anti-Stresstipps fr Sie 
Neben einem konsequenten Stressmanagement gibt es noch eine ganze Reihe kleinerer und grerer Dinge, die wir tun knnen, um weniger gestresst zu sein. Unsere Anti-Stresstipps beziehen sich auf die drei Bereiche: seelisches, krperliches und geistiges Wohlbefinden. Es geht darum, ein Gleichgewicht zwischen den drei Bereichen zu erreichen und in allen drei Bereichen Ausgleich zu schaffen.
lesen Sie weiter...

10 Praxistipps fr erfolgreiche Gesprche
Ob im Beruf oder im Alltag: Wir befinden uns stndig im Gesprch mit anderen Menschen. Dabei sind viele von uns unzufrieden mit der Art, wie einige unserer Gesprche verlaufen.
lesen Sie weiter...

`Help! I`m Slaving Away While My Co-Workers Are Goofing Off`
How to get some control over your own workload, plus how to handle references, and whether wearing khakis could cost you a job offer.
read more...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .