Urite ste pouli o dleitosti emocionlnej inteligencie na pracovisku. Existuje spojitos medzi emocionlnou zrelosou vodcu, podporenou schopnosami ako sebauvedomie a empatia a finannou vkonnosou.
Duevn stav vodcu, ako sa ukazuje, m obrovsk vplyv na vkonnos podriadench. Nlada je nkazliv. Prchk a bezohadn f vytvra toxick organizciu s negatvnou vkonnosou, inpiratvny a optimistick f povzbudzuje podriadench, pre ktorch je potom kad vzva prekonaten, o sa nakoniec prejav na vkonnosti.
Kee nlada a sprvanie sa s skrytmi hnacmi motormi podnikateskho spechu, prvou lohou vrcholovch manarov by malo by emocionlne vodcovstvo. Inak povedan, predtm ako sa vodcovia vrhn na vytyovanie stratgi, rozpotovanie alebo najmanie zamestnancov, mali by zhodnoti dopad svojich nlad a sprvania sa na podriadench. Emocionlne vodcovstvo je toti iskrou, ktor podnecuje vkonnos spolonosti.

o by vodcovia skutone mali robi

Vodcovstvo je odlin od manamentu, ale nie pre bene znme dvody. Nem to ni spolon s charizmou alebo pecilnymi povahovmi rtami. Vodcovstvo a manament s dva rozdielne avak komplementrne systmy konania. Manament je zameran na zvldnutie komplexnosti. Jeho praktiky a procesy s prevane odpoveou na vskyt vekch a komplexnch organizci v 20. storo. Vodcovstvo je naopak zameran na zvldnutie zmeny. Je to jeden z dvodov, preo sa stalo tak dleit v podnikan v poslednch rokoch, ktor je charakterizovan zvenou konkurencieschopnosou a vou rozkolsanosou.
Mnoh spolonost s premanaovan a pritom nedostatone veden. Potrebuj rozvja svoje vodcovsk kapacity. spen korporcie neakaj km prdu vodcovia, ale aktvne hadaj ud s vodcovskm potencilom. Pri zlepovan svojej vodcovskej schopnosti by spolonosti nemali zabda, e siln vodcovstvo a slab manament nie je lepou alternatvou. Skutonou zmenou je kombincia silnho vodcovstva a silnho manamentu a vyuitie jednho na zlepenie druhho.