Profesiogram

Zamestnvate si vypracva profesiogram najm pre jednoduch a elnej vber budcich zamestnancov. Obsahuje: veobecn charakteristiku profesie shrn loh a pouitch prostriedkov nevyhnutnch pre vkon profesie; shrn povinnost pracovnka poda organizanch a technologickch predpisov; popis obsahu pracovnej innosti a jej zodpovedajcich innost a operci; popis pracovnch podmienok technickch, ekonomickch a spoloenskch; inventr poiadaviek na pracovnka odbornch, fyzickch a zdravotnch, psychickch a osobnostnch; popis postavenia profesie v spolonosti a rozsah spoloenskej zodpovednosti pracovnka.


Profesiogram, resp. analza prce
Vytvra pevn zkladu pre diagnzu prce a napokon aj pre personlne rozhodovanie v rznych oblastiach.
Zaha systematick zhromaovanie, vyhodnocovanie a usporiadanie informci o vykonvanej prci.
Popis prce obsahuje okrem zkladnho prehadu (adekvtne vzdelanie), jednotliv innosti a zodpovednosti, ktor tvoria obsah danej prce, prpadne aj socilne a fyziklne podstaty okolitho prostredia.
Obsahuje termny sprvania, o m lovek repektova, ak znalosti vyuva pri vykonvan prce, faktory, ktor pritom berie do vahy.
Proces vypracovania profesiogramu je iroko-rozvetven proces skmania, vychdza zo zhromaovania rznorodch informci o prci.

Fzy profesiogramu

1. prpravn fza
Zskanie poznatkov o:
-organizcii
-typu prce.
2. zhrnutie informci
Zhrnutie informci vo forme popisu prce, pecifikcia poiadaviek na pracovnka.
3. zhromaovanie informci
Urenie prce. Vber metd a technk zisovania.

1. Prpravn fza

Zkladn popis prce
Nzov prce: sekretrka, referentka, pracovnka prevdzky

Popis prce (pecifikcia prce)
Pracovisko: (nzov firmy a adresa pracoviska)

-Zkladn pracovn povinnosti vyplvaj z pracovnho poriadku.
-Ostatn pracovn povinnosti
-Pracovn podmienky
-Pracovn prostredie (administratvna prca)
-Informcie o organizcii


2. Fza Zhrnutie informci

pecifikcia poiadaviek na pracovnka
Podstatou pecifikcie je o najuie a najpresnejie vymedzi pracovn lohy. (vi zkladn pracovn povinnosti)

Vzdelanie a kvalifikan predpoklady
Pracovnk by mal ma ukonen pln stredokolsk vzdelanie. Mal by ovlda prcu s potaom (word, exel, elektronick pota, internet). Mal by ma znalos aspo jednho svetovho jazyka.

Pracovn sksenosti (prax)
Predchdzajce zamestnania, ak prcu pracovnk vykonval, prpadne referencie bvalho zamestnvatea.

Bliie rozpecifikovan jednotliv predpoklady

Psychick predpoklady
Fyzick predpoklady
Komunikan predpoklady
Osobnostn predpoklady
 
3. Fza Zhromaovanie informci

Metdy vberu pracovnkov
Manament organizcie spolu s pracovnkmi personlneho oddelenia (poda potreby aj psycholgom) organizcie zabezpeuje vhodn metdy pre dan profesiu.

Systm vberu

Odborn posdenie spsobilosti komplexn posdenie odbornch, psychickch, fyziologickch predpokladov.

Analza zskanch informci
Predben vsledky na zklade dostupnch informci.

Vberov prijmac rozhovor
Vyaduje si vie nroky ako vstupn informatvny rozhovor. Cieom tohto rozhovoru je zska tak informcie o uchdzaovi, ktor umonia rozhodn o jeho prijat, resp. neprijat. Vedie ho vberov komisia na ele s predsedom. lenmi s intern zamestnanci a jeden len je prizvan z praxe. V tomto rozhovore sa zskavaj informcie, ktor sa nedaj zisti inmi metdami. Vhodou vberovho rozhovoru je jeho prispsobivos poda jednotlivch potrieb, o chceme o uchdzaovi zisti.

Poslednou fzou vberovho konania je vyhodnotenie vsledkov a rozhodnutie o prijat, resp. neprijat
Dleit zsada, ktor treba zachova je taktn oznmenie o neprijat uchdzaa a na druhej strane uchdzaa, ktorho organizcia prijma vas upovedomi o prijat a zrove o jeho prvach a povinnostiach.

Konkrtne metdy pri vbere pracovnkov

Rozhovor, Riaden rozhovor, Praktick preskanie, Prca na PC, jazykov zrunos, Analza dokumentcie, lekrske posudky, vpis z registra trestov, posudky, odporania, referencie


Psychologick expertza
Je dleit najm v procese poznvania uchdzaa, jeho psychickch predpokladov. Preto je pri vbere pracovnkov nenahraditen prtomnos pecialistov psycholgov.
Sprvanie loveka je komplexn zleitos a nemono ho vysvetli tak, aby bolo veobecne pouiten pre vetkch ud.

Prostredie
Prca
-jej organizcia
-pravidl
-tl vedenia
-ekonomick situcia
-von as
-odmeny, trest
Osobnos jednotlivca
Schopnosti a zrunosti
-vnmanie
-postoje
-kapacita zapamtvania
Sprvanie
Procesy myslenia
-komunikcia
-motorika
-pozornos
Vstup
Vkonnos
-krtkodob
-dlhodob
-vzahy s ostatnmi

Schematick nrt sli ako pln, na zklade ktorho pecialista vypracovva testy, ktor predklad uchdzaom. Testovanie a diagnostikovanie tvor vznamn sas metd postihovania individulnych rozdielov. Uplatuje sa pri vbere, rozmiestovan pracovnkov. Testy sa dnes pouvaj rzne (medicnske, fyziologick, zaov, biochemick).
Psychologick test je pomckou psycholga pri poznvan ud. Testy sa najastejie delia poda toho, o sa nimi meria:
- veobecn inteligenn
- testy schopnost a nadania
- testy pecilnych znalost a vkonnostn
- osobnostn testy.
Hodnota testu rastie s dmyselnosou jeho zostrojenia, ale aj rozhadenosou, znalosami, dokonca emocionlnou zrunosou samho psycholga.

Zver

Profesiogram je opis povolania z hadiska poiadaviek a nrokov, ktor sa klad na loveka.
Pracovnk, ktor spa kritri profesiogramu a je prijat do zamestnania, absolvuje cyklus kolen pre novoprijatch pracovnkov, ktor pozostva z viacerch fz:
- oboznmenie sa s celkovou innosou organizcie (spoloenskou funkciou)
- oboznmenie sa s pokynmi, ktor s uren vlune pre vkon funkcie pracovnka
- psychologick kolenia (antistresov cvienia, zvldanie zaovch situci, komunikcia, sprvne vystupovanie, ako sprvne telefonova, servrova a pod.)
- oboznmenie sa s etickm kdexom organizcie
- oboznmenie sa s protokolom, ktor mus pracovnk dodriava.