Predpokladom spenej innosti je to, e lovek m monos vybra si z mnostva psobiacich podnetov iba niektor. Vyber sa uplatuje pri vnman a inch duevnch procesoch. Fakt, e sa v danom momente zaoberme iba niekokmi predmetmi, predstavami, prpadne konmi, nieje nhodn, ale usmeruje ho urit zkonitos.

 

Pozornos je pojem, ktor je v psycholgi dos nejasne oddeovan od inch pojmov, napr. od zujmu a vedomia.

Stupe sstredenosti psychologickej innosti loveka me kolsa od stupa plnej rozptlenosti (napr. ke oami "ideme" po riadkoch uebnice, ale neuvedomujeme si, o tame), a po stupe plnho sstredenia (napr. ke pri tan napnavej knihy nevnmame, o sa okolo ns deje).
Toto kolsanie sstredenosti, intenzity psychickej innosti vysvetujeme innosou pozornosti.

Pozornos je teda psychick stav loveka, ktor sa prejavuje v zameranosti a sstredenosti vedomia.
Pod zameranosou vedomia rozumieme to, e lovek vo svojom vedom neodra vetky podnety, ktor na v uritom momente psobia, ale vyber si iba niektor.
Tie sa potom dostvaj do centra nho vedomia. V om sa odraj presnejie a plnejie. Naproti tomu ostatn podnety, ktor v danej chvli takisto objektvne psobia na nae receptory, ostvaj akoby na okraji nho vedomia.
Alebo si ich vbec neuvedomujeme, alebo si ich uvedomujeme len nepresne a nejasne.
Zameranos pozornosti nm teda umouje dobre si uvedomi psobenie jednch podnetov, na druhej strane vak odsva do pozadia in podnety, resp. sauje jasne si uvedomi ich psobenie.

Podnety, na ktor sa zameriava nae vedomie, nazvame predmetmi pozornosti. predmetom pozornosti sa mu sta javy:
1. vonkajieho sveta (prednka, obraz ...)
2. vlastn prevanie (obsah spomienok, myslenia, citov ...)
3. podnety z vlastnho organizmu (boles) , ako aj
4. vlastn innos a sprvanie

Pozornos loveka sa teda me zamera navonok aj dovntra.

Pod sstredenosou vedomia rozumieme stupe aktivity naej psychickej innosti. Oznaujeme ju aj pod pojmom intenzita pozornosti.
Jej mierou je miera uvedomenia si naej innosti. m vie je sstredenie vedomia, tm viac si uvedomujeme svoje prevanie a sprvanie a naopak.

Pozornos loveka hr vznamn lohu v jeho orientci, v prostred, v jeho poznvan.


V l a s t n o s t i p o z o r n o s t i :
Odra podnety znamen vlastne venova im pozornos.
Popri intenzite pozornosti maj vznamn lohu tie alie vlastnosti pozornosti, ako je:

1. stlos (dka sstredenia pozornosti na ten ist predmet)
2. rozdeovanie (schopnos venova sastne pozornos dvom alebo viacerm predmetom)
3. rozsah (je dan potom predmetov, ktor pozornos naraz obsiahne)
4. prenanie (schopnos rchle premiestova pozornos z jednho predmetu na druh)

R o z t r i t o s :
Neschopnos sstredi pozornos nato, o je v danej chvli potrebn, nazvame roztritosou.
Vznik bu preto, e lovek sa prli sstreuje na in predmet (napr. lovek si pri prechode cez ulicu nevimne prichdzajce auto, pretoe je prli zamyslen), alebo neschopnosou sstredi sa vbec (najm pre vek pohyblivos procesov vzruchu a tlmu v mozgovej kre).
Vo vlastnostiach pozornosti existuj u ud znan individulne rozdiely.

D r u h y p o z o r n o s t i:
Poda toho, i je pozornos vyvolvan a udriavan povahou psobiacich podnetov alebo vlastnou vou, rozoznvame dva zkladn druhy pozornosti: - nemyseln
- myseln
Nemyseln (mimovon) pozornos je tak, ktor vzbudzuj a udriavaj osobitosti psobiacich podnetov.
Pri podnetoch vonkajieho prostredia je to najm ich:
sila (hrom, vstrel)
vekos (hrad)
nevednos
npadnos (nov vstredn model iat)
neoakvanos (vkrik v tichej noci)
kontrastnos (vemi vysok mu a npadne mal ena)
zmena (striedanie farebnch svetiel v reklame)
zaujmavos (napnav dej filmu, romnu)
pestros (kvetinov sad) a pod.

Nemyseln pozornos mu vyvola aj tak podnety, ktor s pre istch ud "zvltne" iba v dsledku ich sksenost.
Tak napr. nadenho obdivovatea futbalu upta plagt oznamujci futbalov zpas; biolga upta kniha prinajca nov poznatky v jeho odbore a pod.

myseln (zmern) pozornos je tak, ktor lovek vzbudzuje a udriava vlastnm vovm silm.
Je to proces vedomho sstredenia sa na ist predmet.
Vyskytuje sa asto pri takch innostiach, ktor ns "samy osebe nezaujmaj", ale ktor z akchkovek dvodov musme vykonva.
Je nronejia, nepomerne viac vyerpva ako mimovon pozornos.
Jej rozvoj zko svis s rozvojom vle, myslenia a charakteru.

Vvinov sa objavuje ovea neskr ako mimovon pozornos, priom aj u jednotlivch ud zisujeme v jej rovni nepomerne vie rozdiely, ako pri mimovonej pozornosti.